Pararomán Návrat Krista autor vystaval ako literárnu koláž faktografie s fantáziou.

„Skúsený a uznávaný prozaik sa tu pokúsil v dosť náročnom texte odpovedať na tie najzákladnejšie otázky, ktoré by mali znepokojovať ľudstvo ako celok, ale aj každučkého, čo len trocha súdneho a zodpovedného ľudského tvora. Venuje sa výkladu ľudských dejín, no predovšetkým vývinu kresťanstva s dôrazom na rôzne proroctvá, veštby, vízie.“ (Jozef Špaček)

„Autor, ktorému nie je nič také sväté, aby sa proti tomu nevzbúril, rebel, recesista, blasfemik a heretik Dušan Mitana predviedol na konci minulého tisícročia svojmu čitateľstvu šokujúcu premenu fantasticko-faktografickým pararománom s vesmírnou zápletkou, s podtitulom Dejiny spásy v 10 častiach s prológom a epilógom a charizmatickým názvom Návrat Krista. Jeho úporné sebazničujúce hľadanie strateného subjektu vo svete ,,na prahu sebazničenia“ a bezuzdné prekračovanie ontológie metafyzikou a mystikou tu vyústilo do „faktografickej“ analýzy dejín náboženského myslenia, na konci ktorej čnie onen návrat Krista ako zmierenie s nezmieriteľným, ale súčasne aj ako autorova najbytostnejšia vzbura.“ (Alexander Halvoník)

„Text z istého pohľadu pripomína Ecove hry s interpretáciou. Podobne ako vo Foucaultovom kyvadle i tu je hlavnou témou „tajomné”, poháňa ju dychtivosť objavovať tajné kódy, lúštiť inotaje pod povrchom textov, mystické sprisahania za dejinami sveta. Mitana používa ecovskú metódu zmätenia významov, podobne spája cudzorodé pramene do nových významov, aj bez overovania prameňa. Text Návratu Krista je rozsiahlou kolážou pozliepanou z útržkov ufologických prednášok, evanjelizačných traktátov, špekulatívnej teológie, biblickej exegézy, novinových správ, mediálnych súdov. Miestami sa citovaný text nedá rozoznať od autorovho, o to je neuchopiteľnejší.

Na rozdiel od Eca, ktorý zaplieta postavy do sietí inotajov, Mitanov text nemá príbeh, jedinou do siete inotajov vpletenou postavou je autor. Ak sú Ecove knihy postmoderným textom, Mitanova kniha je postmoderným javom.“ (Daniel Pastirčák)

„Mitana patrí k tomu vzácnemu typu autorov, ktorým sa darí spájať a integrovať to, čo sa zvyčajne pokladá za nespojiteľné a nezintegrovateľné: klasicky jasný spôsob podania problémov nejasných až temných. Alebo inak - darí sa mu spájať presnosť vyjadrenia s približnosťou a mnohovýznamovosťou príbehu.“ (Peter Zajac)

Ukážka z románu

Snívalo sa mi, že som lietal medzi hviezdami, ale na nič iné si nepamätám. Po prebudení som nahlas povedal: ALDEBARAN. Vedel som, že je to nejaká hviezda alebo súhvezdie, a začal som zháňať informácie. Zistil som, že Aldebaran patrí medzi dvadsať najjasnejších hviezd na oblohe, od Zeme je vzdialená 19,6 parsekov.

Už Jacques Bergier a Louis Pauwels priniesli v Ráne kúzelníkov dostatok dôkazov o tom, že Hitler veril v existenciu „neznámych nadradencov“, „tajných vodcov“ a „majstrov“, ktorí sú skutočnými Pánmi sveta. Bývajú v jaskyniach a podzemných labyrintoch, ešte sa skrývajú, ale čakajú na chvíľu, keď sa vynoria z podzemia, aby prevzali vládu nad svetom. Okultné spoločnosti VRIL a THULE stáli na počiatku katastrofy – na jej konci boli hekatomby mŕtvych. Nacistickí „magickí socialisti“ verili, že existuje skryté, podzemné duchovné centrum sveta Agarthi a Shamballah – niekde v strednej Ázii, pod púšťou Gobi, a pod Himalájami.

V tridsiatych rokoch nášho storočia, keď sa Nemci pripravovali na vojnu, podnikli pod vedením standartenführera SS Schafera výpravu do Tibetu, kde mala podľa legiend existovať podzemná krajina Agartha. Chceli tu nájsť zápisy tantrických rituálov, ktoré umožnia bojovníkom dostať sa po smrti do rajskej krajiny Šambala. Nacistická elita verila, že do tejto krajiny sa počas náboženských vojen vydalo 72 rozenkruciánov, ktorí spod zeme riadia osudy sveta. Majú obrovskú moc a nezvyčajný potenciál tvoriť a ničiť. Energia, ktorú používajú – Vril – môže liečiť i spôsobiť smrť, môže hýbať skalami a zničiť celé mestá. Hitler veril, že keď sa stane pánom Vrilu, môže ovládnuť svet za jeden deň.

„Vril je obrovská energia, je to nerv našej božskosti. Kto sa stane pánom Vrilu, stane sa pánom seba samého, iných i celého sveta. K tomu musí mieriť všetko naše úsilie. Všetko ostatné patrí psychológii, morálke, náboženstvu, vetru. Svet sa zmení. Páni vystúpia z podzemia. Ak s nimi neuzavrieme spojeneckú zmluvu, ocitneme sa medzi otrokmi, na hnojisku, ktoré bude slúžiť len k rozkvetu nových civilizácií“ – blúznili nacistickí pohlavári.

Schaferovi sa nepodarilo nájsť Agarthu – z Tibetu priniesol iba kameň so svastikou, vyrytou pred tisíc rokmi. O niekoľko rokov dal Hitler zavraždiť väčšinu účastníkov Schaferovej výpravy.

(str. 75-76)