Dominika Madro sa narodila 3. novembra 1990 na Myjave. Vyštudovala slovenský jazyk a literatúru na Univerzite Komenského a následne dramaturgiu a scenáristiku na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Do literárneho povedomia vstúpila ako suverénna autorka s mimoriadnym zmyslom pre imagináciu, o čom svedčia víťazstvá v prestížnych súťažiach. Vydala dve prozaické knihy — román Svätyne (2019) a mytologickú fantasy Dediči posmrtnej ríše (2021), písala rozhlasové rozprávky a scenáre, pracovala ako redaktorka časopisu Knižná revue a editorka. Zomrela 27. apríla 2024 v Cíferi.

Jej predčasne uzavreté dielo patrí k najvýraznejším zjavom slovenskej prózy.

Druhé vydanie jej úspešného debutu Svätyne (2026) je návratom k podmanivej, rýdzej kopaničiarskej balade. Pôvodný príbeh z krátkej prózy Svätyňa (s ktorou zvíťazila v literárnej súťaži Poviedka 2016) autorka rozšírila na objasnenie osudov všetkých troch hlavných postáv — Rodany, Jaška a Višniačky. Jazykom, štýlom či výberom tém síce nadviazala na tradíciu slovenského naturizmu, jej román však nie je historickou sondou, ale nadčasovou výpoveďou — o túžbach, sile, viere, vernosti, bolesti, ale hlavne o láske.

„Pri písaní si každé slovo ohmatám. Musím ho cítiť, musí mi voňať. Ak mi nesedí do rytmu vety, musí ísť preč. Jazyk nie je len prostriedok na vyrozprávanie deja, je to hmota, z ktorej ten svet staviam.“ (Dominika Madro)