„Chcem ťa chytiť na básničku nejakú, zlaté rybky ja mám, láska, na háku,“ nepokryte sa hlási Vlado Janček v knižke Kocúrov k svojmu receptu. Teda k návnade, ako pomenoval svoju básničku. Brilantnosť narábania s jazykom je základom všetkých textov, pričom si vystačí už sama osebe (senzačne sa sen začne), inde pridá aj čosi navyše (Víno, ženy, spev a tanec, tak si žije veľvychcanec).“ (Alexander Balogh)

O knihe

A sú to také dômyselne, zámerne porozhadzované myšlienky, nápady („Záhada okolo Beethovena. Otázky ma desia tu: kto mu zjedol Desiatu?“) i sentencie ako znovuobjavené vecičky pozabúdané vo vreckách šiat. Autor stavia svoje krátke texty na slovných hračkách („Desdemona maškrtí a maškrtí./ Othello sa naškrtí a naškrtí“), ktoré majú často vysokú sémantickú hodnotu, na rýmoch typických pre rečňovanky, dokonca na folklórnych (ľudová pieseň) motívoch. Jeho syntaktické spojenia sú veselo, humorne podskakujúce slová, za ktorými sa skrývajú trefné postrehy z najrôznejších oblastí súčasného života, často nenápadne kritické, ba až sarkastické („V banke je klietka hanby,/ v klietke je klientka banky“). Kocúrov je príjemná, veselá a šteklivá kniha.

(Gabriela Rakúsová, Týždeň)

O autorovi

Vlado Janček (1974) prežil detstvo v Brezovej pod Bradlom. Je absolventom odboru dejiny umenia a kultúry na Trnavskej univerzite. Krátko pôsobil ako kritik výtvarného umenia, neskôr začal pracovať ako priemyselný básnik v reklame. Od študentských čias píše krátke poetické a dramatické útvary ovplyvnené nonsensovou poetikou divadla malých javiskových foriem. Je autorom a spoluautorom viacerých rozhlasových a divadelných hier, piesňových textov postšansónovej hudobnej skupiny Saténové ruky. V spolupráci s prekladateľmi prebásnil diela E. Kukorellyho, D. Varró, V. Erdősovej a T. Burtona. Vydal tri zbierky krátkych poetických textov Motýľov (1999), Kocúrov (2009) a Ahoj krv (2019).

Ukážky z knihy

Aká, taká

Museli zjesť niečo z piatka:

kaká matka,

kaká Katka.

Tak už sa to chodí

Celou cestou do lesa

strašne išlo dobre sa.

Celou cestou z lesa

strašne išlo zle sa.

Keď je jedným dobre,

iní majú smolu:

horár ide hore,

dolár ide dolu.

Chlapíci

V sanitke ma kriesili.

Zľakol som sa presily.

V zlatých poliach kúkoľ kvitol,

dobili ma ako žito.

Dobili ma omylom,

srdce mi to zlomilo.

V zlatých poliach vlčie maky,

krvácal som na šuštiaky.

Všetci mali mobily.

Dobili ma

v obilí.

Bank’s not dead

V banke je klietka hanby,

v klietke je klientka banky.

Prvá výstraha

Dnes niekto tajne

balí malíček.

Zajtra ti príde

malý balíček.