***

Novela Yesim je nepretržitý vnútorný monológ. Vír myšlienok s návratnými motívmi a vetami. Pri takejto práci s textom hrozí, že bude rpreplácanýa. Vám sa však podarilo s refrénovitosťou pracovať veľmi zručne. Je to výsledok hudobného cítenia alebo škrtania?

Pôvodne mala byť novela záznamom rozhovoru pacientky a terapeuta. Toho som sa nakoniec zriekla. Čo ostalo, je, že Yesim je monológ smutného, utrápeného človeka. Keď je človek smutný a chce sa „vyrozprávať“, často sa opakuje, sústavným rozprávaním sa mu uľaví. Nevládze rozprávať precízne ani triediť vlastné myšlienky. Som rada, že text vnímate ako podarený. Počula som už aj to, že refrénovitosť unavuje, aj vydavateľ pôvodne chcel, aby som ju zredukovala. Ja som však zámerne škrtala málo. Myslím, že časté opakovanie je autentickejšie. Okrem toho sa mi páči rytmus, aký tým text nadobudol.

Yesim je turecké dievča. Ako ovplyvňuje pôvod človeka jeho myslenie?

V knihe je pomerne málo konkrétnych „tureckých“ reálií. Yesim je z rodiny, kde sa tradície, aké sa Európanom vybavia pri slovách „turecká rodina“, nedodržiavajú. Na jednom mieste sa to aj explicitne hovorí: „Oni nie sú takí tí Turci.“ Toto je dôležité, lebo mám primálo skúseností, aby som ten svet zobrazila autenticky. Chcela som sa vyhnúť tomu, aby som urobila klišé tureckej rodiny, ako si ju predstavujeme na základe televíznych vysielaní. Turecko je v knihe použité ako metafora cudziny, v podstate by to mohla byť ľubovoľná cudzinka. Fakt, že človek je cudzinec, ma fascinuje. A s ňou mám dosť veľa skúseností, aby som ju autenticky opísala. Ak sa napríklad teta - Serkanova žena - o Yesim bojí, je to univerzálny strach rodiča, ktorý sa nevyzná vo svete, v ktorom žije jeho dieťa a chce ho pred nepoznanými nebezpečenstvami ochrániť. Alebo keď sa Yesim potuluje z bytu do bytu a nikde si nevie nájsť svoje miesto, je to univerzálny pocit niekoho, kto je „cudzí“. Yesim je kniha o pocite cudzosti, na konkrétnej národnosti nezáleží.

Preložili ste hry Marka Ravenhilla i Sarah Kaneovej. Vypĺňa drsná coollness dramatika medzery v našom literárnom kontexte alebo provokuje?

Vydavateľstvo Drewo a srd vydávalo v tom čase autorov britskej coollness drámy a pre mňa to bola prvá prekladateľská príležitosť. Neboli to ľahké texty a som rada, že som ju dostala. Bola to však viac-menej náhoda. Samozrejme, sú to svojské texty vychádzajúce z inej tradície, ako je slovenská. Nevnímam ich ako čosi zvlášť „chladné“, ako sa to často hovorí. Mala som možnosť osobne sa stretnúť s Markom Ravenhillom a v rozhovore s ním som sa v tom ešte utvrdila. V skutočnosti sú to hlboko emočné texty, len emócie sú v nich zobrazené ináč, svojsky.

(jen)
Pravda, 24. 2. 2007