***

V monografii Informačná spoločnosť (perspektívy // problémy // paradoxy) píšete o informačnej, učiacej sa a znalostnej spoločnosti. Sú to synonymá?

V informačnej spoločnosti dôležitú úlohu hrajú masové informačné toky. Ľudia sú zaplavení informáciami, v ktorých sa nedokážu orientovať, pretože sa v nich nedá orientovať. Sme informačne preťažení, no nevieme premeniť informácie na poznanie. Znalostná spoločnosť by mala byť úplne iná. Ľudia budú mať možnosť regulácie informácií, ktoré k nim prichádzajú. Personalizáciu, teda informácie na mieru, umožnia technológie aj život v internete, presnejšie vo virtuálnych skupinách ľudí s podobnými záujmami. Predpokladom však je, aby boli informačne gramotní.

Aké sú perspektívy, problémy a paradoxy informačnej spoločnosti na Slovensku?

Spomínal som informačnú gramotnosť. Rozhodne ju nestotožňujem s technologickou gramotnosťou. Žiaľ, dnes si v mnohých slovenských školách myslia, že stačí, ak žiakov posadia k počítačovým hrám, nech sa naučia rýchlo klikať prstami. Počítač a internet by mali slúžiť na čosi úplne iné. Ak naučíme deti nájsť a využiť informácie, premeniť ich na poznatky, môžu sa uplatniť na budúcom globálnom trhu práce. Znalostná ekonomika je založená na tom, že na základe informácií niekoho iného vytvoríte produkty (často informačné), ktoré môžete ponúkať ďalej. Je užitočné dotovať internet, ak Slováci a Slovenky najviac „googlujú“ celebrity, horoskop a sex? Štátne subvencie by mali ísť do kurzov informačnej gramotnosti dospelej populácie, ktorú už nedovzdelá škola.

Aký typ spoločnosti príde po tej znalostnej?

Pred 10 rokmi som nepochyboval, že v roku 2007, bude najobľúbenejšou zábavou ponáranie sa do dokonalých foriem virtuálnej reality. Nestalo sa, rozvoj týchto technológií dokonca výrazne zaostáva za reklamou, aká sa im donedávna robila. Dnes sa veľa hovorí o genetike, takže by sa dalo vyvodiť, že o pár desaťročí bude taká dôležitá ako dnes informatika. Americký historik Francis Fukuyama, (pred dvadsiatimi rokmi prišiel s teóriou o konci histórie) dnes hovorí o blížiacej sa ére posthumanizmu. Predstava klonovania najrôznejších mutantov - na človeka čoraz menej podobných - mi je natoľko cudzia, že radšej ponúknem jednoduchšiu predstavu. Čo môže byť viac než poznatok? Emócia. Budúca spoločnosť bude založená na šírení a získavaní emócií, kupovaní a predaji šťastia a radosti. Napokon, psychoanalytici a psychológovia patria vo vyspelých krajinách k najlepšie plateným profesiám už celé desaťročia, o celebritách ani nehovoriac. Môžete sa spýtať, aké to budú emócie a aké štastie prinesú. Všetko bude závisieť od toho, akí kultivovaní, vzdelaní a informačne gramotní budú ľudia, ktorí ich budú vytvárať a získavať.

(vlp)
Pravda 10. 3. 2007