***

Miesto pre samotu je názov zbierky poviedok, ktorou vstúpila do slovenskej literatúry Monika Kompaníková (24). Študentka VŠMU si knihu, ktorá sa v týchto dňoch objavila na pultoch kníhkupectiev, aj sama ilustrovala. Majiteľ vydavateľstva L. C. A. Koloman Kertész Bagala, v ktorom zbierka vyšla, mladú autorku objavil v súťaži Poviedka, v ktorej v roku 2001 získala prémiu a v roku 2003 druhé miesto. Venuje sa maľbe, tvorbe webstránok, zaváraniu, cestovaniu a literatúre.

Vaše poviedky sú postavené na dokonalom pozorovaní. Všímate si drobné stopy, ktoré zanecháva človek na predmetoch. Prečo podrobujete svet drobnohľadu?

Jednoducho to tak vidím. Nerozhodujem sa, akým štýlom budem písať. Píšem tak, ako viem. Je to vo mne, taká som. Človek si nedokáže niečo iba tak vymyslieť. Všetko má svoje korene v hlave, v minulosti… Len to tam nájsť!

Takéto uchopenie sveta sa premieta v opisnosti, ktorá sa v knihe prejavuje pomalým plynutím deja. Vyhýbate sa dialógom.

Dialógy mi nejdú. Ešte sa to naučím. Aj tak netreba toľko hovoriť.

Človek sa obyčajne vyjadruje jedným druhom umenia. Prečo ste sa rozhodli vlastnú knihu aj ilustrovať?

Myslím, že je to najideálnejšie spojenie. Maľbou dopovedám napísané. Nie vždy sa dá všetko vyjadriť slovami, a nie všetko zase obrázkami.