Tri otázky pre Mareka Vadasa
Tri otázky pre Mareka Vadasa
Rozhovor pre denník Pravda
(8.1.2005)
” Rozprávky som začal písať až po niekoľkých cestách, očarený tajomstvami a vzťahom tamojších obyvateľov k životu. Na chvíľu som nazrel do sveta, kde neexistuje čas a kde človek naplno vychutnáva prítomnú chvíľu.”
***
Prečo ste sa za rozprávkami vybrali až do Afriky?
Do rovníkovej Afriky som šiel najmä spoznávať nových ľudí a iný pohľad na svet. Rozprávky som začal písať až po niekoľkých cestách, očarený tajomstvami a vzťahom tamojších obyvateľov k životu. Na chvíľu som nazrel do sveta, kde neexistuje čas a kde človek naplno vychutnáva prítomnú chvíľu. Žije prakticky bez majetku, útočia naňho nebezpečenstvá, hlad a choroby, ale je pokorný a vďačný za dar života.
Ako ste sa dohovárali s domorodcami a za čo vám “predali” príbehy?
Na územiach, kde som bol, vedia takmer všetci výborne po francúzsky a ľudia so strednou školou hovoria aj veľmi slušne po anglicky. Iba v jednom prípade som potreboval tlmočenie sprievodcu. Stredozápadná Afrika nie je poznačená turizmom a tak ma našťastie nebrali ako korisť, ktorú treba ošklbať. Práve naopak, ak zahodíte predsudky a ľuďom dáte najavo, že ste rovnaký človek ako oni, sú ochotní podeliť sa s vami aj o to posledné. Peniazmi by ste ich urazili. Stačí nemať strach a prehnané nároky, spať a jesť ako oni. Napríklad večer pri ohni jesť pečené potkany a piť palmové víno. Žiť s nimi dlhší čas, aby ste si získali ich dôveru. Priamo v teréne som však získal len časť podkladov. Pomohli mi stretnutia so študentmi z univerzity v kamerunskom Yaoundé a porovnávanie rôznych prameňov v tamojších misiách.
V čom sa africké rozprávky najviac odlišujú od tých našich?
Aj keď sa strašidlá a hororové prvky objavujú aj v Dobšinského rozprávkach, v afrických príbehoch sa temné motívy vyskytujú omnoho častejšie. V knihe sú zaradené bájky a mýty, ktoré vysvetľujú prírodné zákonitosti, pôvod vecí a hodnotový systém v tradičnom spoločenstve. Majú za úlohu naučiť deti rešpektovať zákony a nešetria pritom hrôzou, aby si detský poslucháč pravidlá naozaj vryl do pamäti. Okrem toho ich pripravujú na život a pomáhajú rozoznávať dobro a zlo. A tu vidím aj jeden z hlavných rozdielov - zatiaľ čo u nás sú kladné a záporné charaktery jasne stanovené, v príbehoch z afrického pralesa neexistuje taká jednoznačná hranica. Postavy sú plastickejšie, dobro a zlo sa navzájom prelínajú a práve vďaka tomu sú pre mňa africké rozprávky uveriteľnejšie a skutočnejšie.
Pravda, 8. 1.2005