***

Ako by ste zhodnotili posledný ročník Poviedky 2003?

Najdôležitejšie bolo, že sme mali z čoho vyberať. Zo 677 poviedok bolo - aspoň podľa mňa - asi dvadsať, ktoré stáli za poctivé zamyslenie sa. No a tie veľmi ťažko stráviteľné texty, ktoré... no, poviem to takto: niekoľko sto strán textov autori nemuseli poslať. Oni by neprišli o ilúzie a my tiež. Plusom pre mňa bolo aj to, že s porotou v zložení: K. Fajčíková, Z. Mojžišová, O. Bakoš, M. Kopcsay a M. Eliáš sa dobre spolupracovalo. Je vždy inšpiratívne, ak porotca hovorí častejšie k veci ako o sebe… to však naozaj len na margo.

Ktorá poviedka bola vaším favoritom?

Najviac ma oslovila víťazná práca Jozefa Girovského Zmok. Má trošku dlhšiu štartovaciu dráhu, ale keď sa rozbehne, získa magickú atmosféru a priezračne jasnú myšlienku. Hovorí o tom, že koketovanie s malým zlom sa končí veľkou tragédiou. V tom mori poviedkových banalít, čo sme museli preplávať, to zrazu bola čistá, poctivá a jazykovo obrúsená práca. Z tých, čo sa do finálového zborníka nedostali, ma potešila poviedka “detektívka” o vražde tuláka. Mala ten druh absurdného humoru, aký mám rada.

Čo pripravujete?

Asi je to hanba, ale ako čitateľa ma vždy otázky typu ”Čo chystáte, majstre?” hlboko nezaujímali. Pochybujem, že som v tom sama… Takže navrhujem, ak dovolíte, obrátené garde: až keď to bude hotové, poviem, čo som pripravovala.

2. 5. 2003,
Pravda