Tragikomické rozprávanie
Tragikomické rozprávanie
z pera dvojnásobného spisovateľa,
ktorý pije kefír a čaj zo Slezu nebadaného. Keby Samko Tále nebol býval stratil zo svojho hrkajúceho vozíka spätné zrkadlo a Gusto Rúhe mu nepredvídal,že „Napíše knihu o cintoríne”, nikdy by sme sa nedozvedeli nič z jeho a málo z nášho mikrosveta.
Lenže Samkov vozík je v oprave a alkoholik Gusto mu osudovo vyveštil - a tak neostáva 44 ročnému Komárňanovi iné, ako stať sa spisovateľom. Druhýkrát. Lebo čo je osudové, to je povinné.
„No nie? No áno!”
Rozumné pravidlá ako toto držia pokope svet. Keby neexistovali alebo sa pričasto menili, mali by sme v ňom chaos - a Samko chaos rád nemá. Preto sú cigáňi s okuliarmi podozriví (kto to kedy videl?), umelci čudní a černosi by nemali nosit pionierske šatky. Slovákov má každý na svete rád, lebo sú to Slováci a Maďarov nemá rád nikto na svete, lebo sú to Maďari. Za buzerantov a lesbické sa treba hanbiť, lebo sa to nesmie.
A basta.
Vtipy o americkej potravinovej pomoci sú vážne a poučné a ukazovať holý pupok sa nepatrí. Treba podporovať naše oplátky a nie české - lebo sú dobré, zdravé a slovenské. Angelika Edésová by mala byť zakázaná. A napokon, teraz v demokraciji máme drahé papuče - kým tu bola Komunistická strana, boli papuče lacné.
„A iné”
Mentálne retardovaný Samko má vlastnú verziu sedliackeho rozumu. Choroba, ktorá má meno, ho oslobodzuje od akýchkoľvek socializačných zábran. Samko môže byť hrubý, krutý, nespravodlivý, rasistický, nekorektný a sám to ani nepostrehne. Môže jatriť čerstvé spoločenské rany a sypať do nich kýble soli. Môže vlastne čokoľvek, hlavne, že nebude vinovaty. On sám má v sebe vymaľované...a ostatní v ňom tiež. Spytovať svedomie sa napokon dá len tomu, kto koná úmyseľne a vedome, nie niekomu, kto nemá pohromade ani príslovečných všetkých päť.
„No nie? No áno!”
No nie celkom. Samko Tále totiž nie je iba blázonko vylúpený zo svojho malomestečka - on je jeho produktom.
Niet preto divu, že to v jeho malom všivákove vyzerá, akoby čas nedobehol sám seba. Ešte stále v ňom reálne pobehujú živé aj neživé fosílie už nereálneho socializmu. Tie živé v tele RSDr. Gunára Karola, ktorý je Samkovou najvelebenejšou autoritou a nevypchatou bustou dobrého človeka - tie neživé v azda nevykoreniteľných adaptačných vzorcoch správania sa: v strachu, pochlebovaní, klebetení, bonzovaní či nekritickom prijímaní informácií. Najväčším spoločenským maximom je vyzerať a smiať sa tak ako ostatní - najväčším nebezpečenstvom „robiť hluk”.
V tomto Samko vinovaty nie je. On „len” ako mucholapka zachytáva väčšinové názory či nálady a neopracované ich prostoreko a so smrteľnou vážnosťou púšta ďalej do sveta. Samkovým zvráteným Bôžikom je totiž zvrat(e)né zámeno „sa”. A o tom, čo sa patrí alebo nepatrí, rozhodujú miestne davy. Keď je niečo ľuďom smiešne, je to smiešne aj Samkovi. Keď sa ľud nad čímsi udivuje, udivuje sa aj Samko. Nesmiať alebo neudivovať sa sa predsa nepatrí.
„A iné.”
Daniela Kapitáňová v jednom rozhovore Samkov kruto-humorný štýl rozprávania nazvala „poetikou bežnej hlúposti” - a presne taký Samko je. Zhlboka sa nadýchne a s pomocou toho najspodnejšieho prúdu nezdravého rozumu strieľa zo seba vety ako z automatu. Niekedy to vyzerá, akoby rozohnený zabudol aj vydýchnuť. Dôvodí, vtipkuje, opakuje, recykluje, zdôrazňuje, vetví...a tým ešte viac vyzlieka samého seba z už aj tak neviditeľných šiat ľudskosti a normálnosti.
Čo je ale dôležité: Samko nie je sam(k)orast. Bude vždy len taký vyspelý, aký sa nájde v ostatných naokolo. Keď budete najbližšie piť kefír, spomeňte si na to.
Lebo kefír je veľmi zdravý.
Daniela Kapitáňová: spisovateľka, publicistka a divadelná režisérka. Vyštudovala divadelnú akadémiu múzických umení v Prahe. Výmyselníčka Samka Tále, s ktorým v roku 2000 pod týmto pseudonymom novelou Kniha o cintoríne debutovala. Okrem toho jej vyšiel detektívny román Nech to zostane v rodine a poviedky Vražda v Slopnej, jej texty môžete najsť aj v denníku SME.
Daniela Kapitáňová - Samko Tále : Kniha o cintoríne / Vydavateľ: Koloman Kertész Bagala, L.C.A. Publishers Group / Rok vydania: 2005 / Počet strán: 176