Vláda chce zrušiť autorské odvody, z ktorých sa platí aj fungovanie kaštieľa.

Blog Gustáva Murína o privatizérskych helikoptérach krúžiacich nad Budmericami a nesúhlasný článok speváčky Lucie Piussi opäť rozpútali vášnivú diskusiu o budúcnosti kaštieľa pre spisovateľov.

Ten môžu umelci bezplatne využívať na tvorbu i rekreáciu už od 50. rokov. Prevádzkovaný je z odvodov, ktoré z honorárov povinne odvádzajú do Literárneho fondu. Prispieva aj štát. „Budmerický kaštieľ patrí umeniu - nie privatizérom!,” hlása vo výzve spisovateľ  Murín, ktorý už spustil aj podpisovú akciu.

„Ministerstvo kaštieľ neplánuje predávať, nechápem, o čo iniciátorom ide,” reaguje minister kultúry Daniel Krajcer (SaS). Osud kaštieľa i fondu je nejasný. Vláda budúci rok plánuje zrušiť dvojpercentné odvody z honorárov a fond tak príde o kľúčový zdroj príjmov. Jedným z variantov je jeho premena na nadáciu, ktorá by žila z príspevkov.

„Zásadne dôjde k ochromeniu akejkoľvek podpory tvorby,” tvrdí námestníčka riaditeľa fondu Eva Sokolová.

Kaštieľ, kde chcú písať

Už mi tam len chýbalo, že je tu cítiť aj dym z koncentrákov, čistiť sa to začalo už v štyridsiatom šiestom, reaguje rozhorčene hosť budmerického kaštieľa na článok Lucie Piussi Hyeny v Budmericiach? Ha, už dávno!

Výtvarník a spisovateľ Ivan Popovič naráža na jej vety, že budmerické rekreačno-tvorivé zariadenie pre spisovateľov vzniklo v päťdesiatych rokoch v čase popravy Milady Horákovej a aj dnes je komunistickým skanzenom.

Obavy z predaja

Popovič bol včera jedným z dvoch hostí zámku a patrí k umelcom, ktorí majú obavu, že ich oberú o zariadenie, kde môžu tvoriť a oddychovať. Nad kaštieľom vraj krúžia helikoptéry privatizérov. Gustáv Murín už spustil na internete podpisovú kampaň Budmerický kaštieľ patrí umeniu - nie privatizérom!

Interiéry kaštieľa zrekonštruované v 80. rokoch komunistický skanzen skutočne pripomínajú, nájde sa v ňom však aj starožitný nábytok. Zároveň aj kúpeľne ako vo vysokoškolskom internáte či závodná jedáleň typická pre ubytovne ROH. Návštevníci na atmosféru v neoromantickom kaštieli s rozľahlým anglickým parkom a 18 zamestnancami nedajú dopustiť. Izby si pamätajú diela Kostru, Mináča, Válka, ale aj Mitanu. Aj ich žúry.

Prevádzku kaštieľa platí Literárny fond z 2-percentného odvodu, ten povinne platia autori z honorárov. Opravy hradí štát. Za posledných päť rokov doplácal 80-tisíc eur.

Dvojpercentný poplatok platia tisíce. Spisovatelia, autori odbornej literatúry, prekladatelia, novinári, herci či fotografi. Zámoček vlani využilo na písanie 97 z nich, zväčša skalných. Záchrana aj preto nemá medzi umelcami jednoznačnú podporu.

Väčšina pravidelných hostí už má stálu izbu, v niektorých s podpísaným písacím strojom. Kto sa do zámočku dostane? O tom rozhoduje Literárny fond. Úspešní žiadatelia majú ubytovanie 30 dní v roku zadarmo, za ďalší mesiac si priplatia 12 eur na noc. Vo vyhradených termínoch sa môžu rekreovať s rodinami, je tam bazén, tenisový kurt či volejbalové ihrisko.

Ministerstvo kultúry tvrdí, že zámoček nepredá, a keď mu v máji vyprší zmluva, opäť ho ponúkne na prenájom. Uchádzať sa môže aj Literárny fond, ktorý ho desaťročia spravuje.

Minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) naznačuje, že podmienky prenájmu sa zmenia. Kľúčový je pre Literárny fond zámer vlády zrušiť autorské odvody, ktoré časť ľudí núti odvádzať o dve percentá väčšiu daň. Komerčný prenájom fond asi neutiahne.

Mladší aj emigranti

V Budmericiach tvorí aj generácia, ktorá si bývalý režim pamätá z puberty. „V izbe číslo 27 sa viem skvelo sústrediť na prácu. Ak Domov spisovateľov zanikne, bude mi chýbať,” hovorí spisovateľ Peter Krištúfek. V roku 2006 nakrútil film Budmerice - tajomný ostrov spisovateľov.

Literárny domov mali aj Česi, no zámku v Dobříši sa vzdali pred 12 rokmi. Švajčiarsky zväz spisovateľov má pre členov tvorivé pobyty v Berlíne, vo Viedni či v Paríži. Za mesiac si priplatia vyše 500 eur.

„Podpísala som zachovanie Budmeríc. Nemusí byť všetko ako vo Švajčiarsku. Nech autori v západných krajinách so závisťou hľadia na Budmerice,” myslí si spisovateľka Irena Brežná, ktorá emigrovala počas sovietskej okupácie.

Anketa: Mal by kaštieľ zostať umelcom?

Ján Litvák

Momentálny záujem o domovy spisovateľov by mohol vyvolať diskusiu, aké sú u nás podmienky pre pôvodnú tvorbu, najmä nekomerčnú  literatúru. No skôr zostane iba pri akomsi závistlivom záujme o kaštieľ. Spisovatelia by boli bez neho širšej verejnosti ľahostajní. Niet divu, že práve kaštieľ so svojím geniom loci je predmetom záujmu. O domovoch spisovateľov v Tatrách a Piešťanoch sa hovorí oveľa menej, ak vôbec. Pre mňa sú Budmerice, Piešťany a Smokovec miestami dôležitých stretnutí. Samozrejme, pracujem tu na svojich knihách, čítam tu korektúry, pomáham s knihami iným, relaxujem.

Ľubomír Feldek

Som už úplne mimo toho a nemám k tomu vzťah. Či také niečo má fungovať, závisí  od detailov. Či je to spravodlivo využívané a rozumne financované. Do toho nevidím. Nech si to vybojujú tí, ktorí to využívajú. Občas som tam chodil, niečo som tam aj napísal, ale nepravidelne. Kaštieľ nebol až taký príjemný, ako vyzerá z vonku. Stretávali sa tam aj ľudia, ktorí si ublížili a nie vždy to bolo príjemné.

Michal Hvorecký

Kaštieľ by mal zostať pre literatúru, ale systém ako sa tam literáti dostávajú, by mal prejsť zásadnou reformou. Som zástancom štipendijnej podpory hlavne pre mladých, ale v podobe ako je systém nastavený, je to absurdné. A to treba zmeniť, ale nie zrušiť. Ide o to, že tam zostal zachovaný systém zo socializmu, kde iba veľmi úzka skupina predovšetkým starších literátov, z ktorých už mnohí nie sú aktívni, si z toho urobila prázdninové sídlo. Ja nemienim byť súčasťou toho systému, nikdy som tam nebol, bojkotujem to v podobe akej to teraz je.

Ivan Štrpka

Budmerice nepotrebujem, ani som ich nikdy nepotreboval, kašľem na Budmerice. My potrebujeme niečo iné, dobrú knižnú distribúciu, vydavateľov, ktorí  vydržia vydávať aj knihy, ktoré nie sú hneď  rýchly tovar, to je omnoho podstatnejšie. Mám pocit, že k môjmu svetu Budmerice nepatria. Samotný Literárny fond by bolo treba zreformovať a urobiť skôr nejakú nadáciu, ktorá by bola priehľadná. Mnohí si možno na to zvykli ale pre mňa je dosť rušivá predstava tam sedieť v izbe vedľa izby a súkať nejaké svoje veci, alebo sedieť niekde v krčme.

Gustáv Murín

Domov slovenských spisovateľov Budmerice by mal ostať zachovaný preto, lebo domovy spisovateľov sú všade vo svete. Osobne som bol štipendistom takýchto zariadení vo Švajčiarsku, Spojených štátoch, Grécku, Španielsku, Srbsku. Domov slovenských spisovateľov Budmerice nás dáva na úroveň týchto kultúrnych národov.

Boris Filan

Asi by mali mať spisovatelia priestor, kde by mohli koncentrovane pracovať, ale nie som si istý, že v tak zúfalom stave. Malo by sa nájsť kompromisné riešenie,. Toto by malo slúžiť ako kaštieľ a historická pamiatka. Spisovatelia, ak na to majú peniaze vo svojom fonde, by mali mať niečo čisté, skromné a cenovo primerané. Myslím si, že keď odvádzame 2 percentá, tak by sme to mohli mať, ale areál už tomu nevyhovuje. Malo by byť niečo penziónoveho typu, kde by platili autori primeraný poplatok a bolo tam technické vybavenie, posteľ, stôl, primerane tomu. Tu je viac nostalgie ako úžitku. Ja som tam dva či tri krát bol, a už nepôjdem, lebo mi to nevyhovuje.

Daniela Kapitáňová

Spisovatelia nie sú výnimoční  v tom, že by potrebovali svoj domček, do ktorého by chodili písať. Druhá vec je, či má tento majetok prejsť do rúk súkromníka a za akých podmienok. Tie by mali byť rozumne určené. Neviem, čo sa má s kaštieľom urobiť, aby to bolo zmysluplné. Na to predsa snáď máme odborníkov. Ale to neznamená, že ak zostane, musí zostať miestom, kam budú chodiť páni spisovatelia s veľkým P a veľkým S nadúvajúci sa od svojej dôležitosti dokončovať, alebo začínať svoje diela. Ja som tam v živote nebola, aj naozaj kvôli tomu, že nemám pocit, že potrebujem nejaké špeciálne zaobchádzanie, pretože by som prípadne písala. Ja by som to cítila ako záväzok, že oni mi niečo dajú za lepších finančných podmienok a potom sa odo mňa očakáva istý druh lojality.

SME, 26. 2. 2011