Piata loď

Po knihe krátkych próz Miesto pre samotu (ocenenej cenou Ivana Kraska) a novele Biele miesta slovenská spisovateľka Monika Kompaníková napísala svoj prvý román s názvom Piata loď.

Kým prvé dve diela si Monika sama aj ilustrovala, tentoraz jej pomohol výtvarník Sväťo Mikyta, držiteľ ceny Oskára Čepana. Na prvý pohľad väčšinu (alebo aspoň nežnejšie pohlavie) zaujme žiarivo ružový hardbackový obal. Keďže ale vieme, že nie je všetko zlato, čo sa bliští, nemusí to byť práve obal, ktorý presvedčí o kúpe i následnom prečítaní.

Aj keď tento román uzrel svetlo sveta už pred niekoľkými mesiacmi, ešte v roku 2010, k jeho prečítaniu som sa rozhodla až po nedávnej „čítačke” počas Voices Live 19. Po prečítaní úryvku o chlapcovi Kristiánovi z usporiadanej rodiny, ktorý si pod nechty pichal špendlíky, autorka prezradila aj to, že sa v budúcnosti chystá vydať knihu rozprávok pre deti.

Svoj príbeh rozpráva 12-ročná Jarka, no dozvedáme sa aj o jej neskoršom živote. Jedného dňa na železničnej stanici ukradne kočiar s dvojičkami s cieľom postarať sa o ne. Spolu s Kristiánom si v záhradnom domčeku vytvoria svoj vlastný svet, akúsi rodinku. Situácia sa im však začne vymykať z rúk a aj keď táto udalosť navždy ovplyvní a zmení mnohé životy, Jarka to nikdy neoľutuje a pokladá ich za najkrajšie dni svojho života. Ako autorka sama prezradila (počas Voices Live 19), k napísaniu príbehu o ukradnutí bábätiek ju inšpirovala skutočná udalosť.

Kompaníková ukázala svoju výbornú schopnosť zachytiť a opísať atmosféru a prostredie. Na pozadí príbehu sa dá nájsť množstvo paralel o živote, životnom údele a pocitoch.

Tento román sa rozhodne oplatí prečítať. Aj keď sa nedá jednoznačne povedať, či ide o príbeh smutný alebo skôr veselý, jednoznačne sa radí medzi vydarené diela súčasnej slovenskej tvorby. A prečo práve „piata loď”? Aj to sa dozviete v knihe…

Tinka Tirpáková
Shiz.sk 5.3.2011

Objednať knihu v internetovom kníhkupectve…