“Naozaj vraj hovoríme len v rodnom jazyku. V ďalších konverzujeme.” Rozprávačka - a ako som sa dozvedel, ani autorka - si nevie spomenúť, kto túto múdru vetu povedal. To nič, lebo je to pekná a výstižná (hoci ktovie, či aj pravdivá?) veta. Taký je celý mozaikovitý román Zusky Kepplovej. Jej štyri mladé hrdinky a jeden mladý hrdina toho času pôsobia v štyroch európskych mestách. Už to nie sú zakomplexovaní Východoeurópania, obdivujci farby a vône Západu, ale pomerne sebavedomí ľudia, ktorí, aj keď vykonávajú nekvalifikovanú prácu a bývajú v takmer neobývateľných bytoch, nepôsobia bezbranne ani bezradne. A pritom sú sami, domovy doma aj v zahraničí sa im akosi zrelativizovali a aj vzťahy sa pomaly rúcajú. Mozaiku príbehov trochu narúša posledná časť knihy s názvom Trianon - Delta. Dej sa odohráva v Budapešti a v delte Dunaja a hlavné postavy vytvárajú zaujímavý milostný trojuholník.

Zuska Kepplová napísala všetky príbehy svižne a uveriteľne. Hoci majú jednotlivé príbehy veľa spoločného, neopakujú sa a nerecyklujú jednu tému. Hoci sa autorka nebráni ani komunikovaniu svojich názorov a postojov, robí to prostredníctvom svojich postáv prirodzene a s ľahkosťou. Neviem, či ide naozaj o “generačný román”, v každom prípade však ide o pozoruhodný debut šikovnej autorky.

Juraj Kušnierik
.týždeň 35/2011, 29.8.2011