Rap výstižnejší ako sociológia

Slovenčina, ktorá sa na školách neučí.

Mariána Benkoviča alias Beneho poznáme ako autora mimoriadne kvalitných textov slovenského rapu. Projekty, na ktorých sa autorsky podieľa, sú už dlhšie považované za to najlepšie, čo v danom žánri na Slovensku existuje: Karaoke Tundra, Peťo Tázok, Modré hory a ďalšie, na ktorých určite pracuje. Nezvyčajnosť Beneho tvorby môže každý vidieť na multimediálnom balíčku s názvom Spam poetry/Slovenčina pre samoukov. Závisí len na čitateľovi, z ktorej strany balíček uchopí. K dispozícii tu máme: knihu, vlastne dve knihy, ilustrácie/maľby Erika Šilleho a dva albumy. A doslov Kornela Földváriho, čo rozhodne nie je zanedbateľný fakt.

Texty spája snaha o maximálnu presnosť bez skratkovitosti a klišé. Bene neplytvá slovami. Kniha nie je drobná kvôli nedostatku textov, ale preto, že slov je tam práve toľko, koľko má byť, vrátane vulgarizmov na správnych miestach. Toto je v silnom rozpore s tvorbou rapových textov typických práve svojím verbalizmom, notorickým nutkaním rozprávať, sťažovať sa, urážať druhých a strašne veľa nadávať. Bene využíva (alebo až nadužíva) absolútny rým a hrá sa tak nielen s formou slov, ale hlavne s ich posunutým významom. V Beneho ponímaní absolútny rým paradoxne dokazuje jazykovú zručnosť, napriek príležitostnej infantilnosti.

Kvalita textov nie je iba o forme. Čím sa Bene stal známym sú jeho témy a pozorovateľské schopnosti, ktoré mu môže závidieť každý sociológ. Napríklad v najlepšom texte Spam poetry, Príbehoch obyčajného Slovenska, na pár riadkoch zhrnul jav nazývaný heterostereotypy. Sú to spôsoby, akými ľudia vnímajú „tých druhých”, v Beneho prípade však zobrazuje iba negatívne stránky tohto javu: obviňovanie zo židovského sprisahania, neodôvodnená  nenávisť k Maďarom, kladný postoj staršej generácie s neofašistami „robiacimi poriadok” s Rómami: „je v dave a kričí, že nech cigáni idú do piče / kto by si to o nej pomyslel”. A na inom mieste čítame o novej definícii súčasnej generácie f: „smetisko dejín a vzťahov a preklepov / zrazu chceme zabudnúť, ale nejde to”.

Spam poetry/Slovenčina pre samoukov obstojí ako kniha, aj ako album. Koloman Kertész Bagala spolu s Petrom Milčákom zároveň dokazujú, že ako vydavatelia majú zmysel pre veľmi originálne projekty, ktorými dodávajú slovenskej literatúre toľko potrebnú dynamiku. Navyše si dlhodobo potrpia na jedinečnú grafickú úpravu kníh. Z tohto pohľadu sa Spam poetry/Slovenčina pre samoukov môže stať zberateľský kúsok, keďže ju dopĺňajú maľby/ilustrácie Erika Šilleho. Jeho tvorba sama o sebe predstavuje špecifické zobrazenie sveta s množstvom popkultúrnych odkazov.

Ironický, príležitostne nostalgický, inokedy nahnevaný pozorovateľ, básnik/raper Bene vydaním knihy môže osloviť širšie publikum ako svojich doterajších priaznivcov. Nasvedčoval by tomu aj premyslený marketing, treba preto dúfať, že sa z knihy nestane do niekoľkých týždňov nezohnateľná rarita.

Inforum.Artforum.sk 8.8.2011