Príbeh len ako zámienka či kulisa
Príbeh len ako zámienka či kulisa
Jozef Bžoch
Balla ostáva verný svojej poetike, a tým aj videniu sveta aj v najnovšej zbierke poviedok “Cudzí”.
V Ballovej knihe Cudzí ani tentoraz nedominuje príbeh, ten je celkom nepodstatný, tvorí len akúsi zámienku či kulisu, aby postavy mali kde vystupovať a manifestovať svoj strach z existencie, nespokojnosť so sebou, pochybnosť o vlastnom bytí. Pocit životnej prázdnoty zažíva aj slovenský chlapec v poviedke Tirol, ktorý odchádza pracovať do Rakúska práve preto, aby sa jej zbavil, ale márne, neopúšťa ho ani po návrate.
V Ballovej knižke je zvláštne, že okrem niekoľkostranových poviedok, kde je rozvitý aký-taký dej, sú tu zaradené i krátke texty, kde je iba záznam situácie alebo skôr scéna, ktorá slúži autorovi len na to, aby vyslovil nejakú myšlienku.
Napríklad v texte Nespravodlivosť jedna kamarátka navštívi druhú a závidí jej, že má ešte matku. Pokladá to za nespravodlivosť, lebo ona, oveľa mladšia, ju už nemá. No tá staršia tiež závidí mladšej, lebo ona sa pri svojej matke cíti už mŕtva.
V inom texte vidí rozprávač muža na streche, ktorý hádže čosi na zem a to v ňom evokuje predstavu, že „to my ostatní letíme dolu ako odlomené konáre, ako zbytočné odbočky vývoja, ako poľutovaniahodné omyly, lebo príroda rozhodla”. Z banálneho obrazu metafyzika.
Tak ako príbehy nehrajú v Ballových prózach nijakú osobitnú úlohu, ani jeho postavy nie sú súčasťou epického celku, v ktorom by sa stretávali, spolunažívali alebo súperili vyhranené charaktery a posúvali dej dopredu.
Každá postava je alebo aj nie je sama osebe, veľmi často pochybuje o vlastnej identite alebo ju dokonca nenávidí, z čoho potom automaticky vyplýva, že často nedochádza k vzájomnej komunikácii.
Napriek tomu, že postavy sa rozprávajú, ide skôr o čudesné informácie čudesných bytostí, neraz rozdvojených, ba dokonca aj rozkrojených, lebo v poviedke Squat postave Odlomova odrežú ruky a napokon i hlavu a v poviedke Maňušky sa tiež vraždí.
Druhá časť knihy je totiž oveľa surovšia a aj frivolnejšia. Balla sem zaradil poviedky so sexuálnymi motívmi, ktoré sú miestami až nechutné (súlož na chrbte prasaťa), autor akoby si voľkal v oplzlostiach - možno je to súčasť jeho zámeru vytvoriť istý druh grotesky, no v tomto prípade sa to nepodarilo.
V knihe nájdeme i dve parafrázy Kafkovej poviedky Premena, dokonca aj meno Gregora Samsu sa zhoduje. Na príšerný hmyz sa však u Ballu nepremení len Samsa, ale aj psychiater, ku ktorému ho rodina zavezie, a dolu na ulici tiež prúdia nekonečné rady chrobákov.
Napriek viacerým výhradám sú Ballove poviedky pozoruhodnou zmesou absurdity a reality, zmyslu a nezmyslu, pravdy a fikcie. Život je tu takvraviac hodený do mixéra a v celej tej zmesi niet ani slamky nádeje.
Ak tu niečo presvitá, sú to iskierky irónie, ktorú autor uplatňuje aj na sebe, keď v poviedkach Žena z Nitry alebo Inšpirácia hovorí o spisovateľskej práci. Názov knihy si naozaj vybral dobre.