Člen klubu môže každý pracovný deň začať kávičkou a najnovšími literárnymi správami — založili sme novú rubriku (Video) denník spisovateľa. Túto stredu napríklad Stanislav Rakús, laureát Ceny Dominika Tatarku, vo svojej pracovni konečne pripustil, že rukopis novej zbierky poviedok Telegram považuje za ukončený. Dobrý dôvod na oslavu! Kniha vyjde v tvrdej väzbe 13. októbra 2009 a členovia si ju možu predplatiť prostredníctvom našej internetovej zásielkovej služby so zľavou 50%.
Na podujatí vystúpi obľúbená antipopová skupina TU V DOME v zložení: Lacko Ďurko (hlas, gitara, buzuki, občas mandolína a nejaký kláves), Ozo Guttler (bubnovacie geréty, poľský a čiernohorský humor), Mišo Šulek (hlas, kontrabasa naozajsná, kontrabasa elektrická) a Martin Shooty Šútovec (banjo, občas banjitar, mandolína, veľmi veľmi občas teremin, cümbüş, hlas).
“Turecko je v knihe použité ako metafora cudziny, v podstate by to mohla byť ľubovoľná cudzinka. Fakt, že človek je cudzinec, ma fascinuje. A s ňou mám dosť veľa skúseností, aby som ju autenticky opísala.”
“Je mi cudzie delenie na ženské a mužské písanie a už sa akoby automaticky bránim označeniu ženské písanie. Naša kultúra je plná klišé o tom, čo je ženské a čo mužské. Mňa by celkom lákalo napísať knihu z pohľadu muža, ale predsa len, nemôžem sa vžívať do niečoho, čo nie som.”
Slovensko v máji začína písať román, do ktorého sa môžu zapojiť všetci. Milovníci príbehov môžu zaslať svoj literárny príspevok alebo sledovať a ovplyvňovať dej priamo na webe.
“Vraj nemá prax. Veď nemá, to je pravda. Igor sa nehádal, bol po takom dlhom čase doma len vďačný, že môže chodiť medzi ľudí a má pravidelne kvôli čomu vstávať z postele. Tak robí za pár peňazí.” (úryvok z prvej kapitoly, ktorú napísala Evita Urbaníková, editorka spoločnej knihy)
“Som typ autora, ktorému sedí rozprávanie. Necítim sa dobre vtedy, keď mám písať dialógy, priame reči. Túto knihu som sa pokúsil napísať ako Afričan. Čiže je to priame rozprávanie, priame príbehy obyčajných ľudí zo stredu Afriky. Snažil som sa vcítiť do ich kože…”
“Liečiteľ je iný ako moje ostatné knihy, pracoval som na ňom sedem rokov a mám k nemu zvláštny vzťah. Keď si ho prelistujem, zdá sa mi, akoby som ho ani nepísal ja. No dôležitejšie ako to, kam ho zaraďujem ja, je otázka, ako ho vnímajú čitatelia.”
” Rozprávky som začal písať až po niekoľkých cestách, očarený tajomstvami a vzťahom tamojších obyvateľov k životu. Na chvíľu som nazrel do sveta, kde neexistuje čas a kde človek naplno vychutnáva prítomnú chvíľu.”
” V recenziách sa človek často dozvie zaujímavé veci. Ja som napríklad aj „slobodný v slovách, úsporný vo výraze, silne pripomínajúci kačacie nohy na horiacom chodníku“. S podobnými informáciami je niekedy zložité vyrovnať sa, a preto radšej kritiku nechávam voľne plynúť.”
