43 / 105 ‹ First < 41 42 43 44 45 > Last ›
Už po piaty krát sa vyhlasuje literárna cena Anasoft litera. Desať finalistov vybrala porota, no o víťazovi môžete rozhodnúť aj vy, čitatelia SME. Máte názor na slovenskú literatúru? Hlasujte!
Do užšieho výberu sa za päť rokov Anasoft Litery najčastejšie dostali knihy vydavateľstva KK Bagala, až 16-krát. Za nimi nasledujú Aspekt a Kalligram s piatimi knihami a vydavateľstvá Slovart, Marenčin PT a Slovenský spisovateľ s tromi knihami…
Monika Kompaníková, autorka poviedkovej zbierky Miesto pre samotu a novely Biele miesta, zaľudnila svoj nový román Piata loď smutnými, osamelými, predčasne vyspelými deťmi, ktoré, zraňované svojimi najbližšími, od nich utekajú a vytvárajú medzi sebou tiché spojenectvá. Detská bezbrannosť a krehkosť je tu konfrontovaná s bezohľadnosťou a ľahostajnosťou dospelých, ktorí sa svoje deti rôznym spôsobom snažia meniť na niečo, čo ich až tak veľmi v ich vyprázdnených životoch neobťažuje.
Literárne diela sú väčšinou fikciami, ale niekedy sa hlásia ku konkrétnym miestam a ľuďom a stávajú sa tak svojskými dokumentmi o živote umelca. Reálie tu potom máme hneď trikrát: prvýkrát v diele, druhýkrát v čase, keď o nich spisovateľ písal, a tretíkrát v súčasnosti. V cykle literárnych reportáží sme sa na niektoré z týchto miest vybrali. Ako vyzerajú dnes?
Tretí Literárny cirkus v Nu Spirit Clube venujeme Afrike, ako ju vidia slovenskí spisovatelia. Režisér Kveťo Palík pripravil dramatizované čítanie z afrických poviedok a rozprávok Mareka Vadasa, laureáta Ceny Anasoft litera za knihu Liečiteľ a ceny Najkrajšia a najlepšia kniha sezóny za knihu Rozprávky z čiernej Afriky.
O Daniele Kapitáňovej sa naozaj nedá povedať, že chodí po vyšliapaných cestičkách. Oveľa väčšmi než konvenčné „vznešené“ žánre ju vzrušuje povedzme detektívka. Nie moderné krimithrillery, kde viac ako o riešenie ide o brutalitu a sex, ale tie „staromódnejšie“, kde sa ešte ráta s logikou a vtipom.
Poprvé jsem se začetl do Knihy o hřbitově ve vlaku cestou ze slovinské Vilenice, kde jsem se předtím seznámil s její autorkou Danielou Kapitáňovou. Nad prvními odstavci jsem kroutil hlavou a říkal jsem si – Dano, Dano, jak dlouho chceš s touhle postavou vydržet, patnáct dvacet stránek?
Do slovenskej literatúry razantne vstúpilo nové meno – Samko Tále.
Autorom, rozprávačom i hlavným hrdinom Knihy o cintoríne je Samko Tále. Je to čosi podobné, ako keby príbeh Kukučínovho Neprebudeného nerozprával Kukučín, ale sám neprebudený – človek sa neubráni otázke, či by vedel postrehnúť vlastnú neprebudenosť a sprostredkovať ju aj čitateľom.
Pravdepodobne každé mesto, mestečko, dedina alebo osada na svete má svojho miestneho blázna. Niekde majú aj dvoch alebo troch, a zasa inde je pre okolie bláznivá celá dedina. V Linárese (okrem oficiálneho ústavu) boli traja miestni čudáci. Ľudia ich aj ľutovali, aj sa im posmievali.
Pravdepodobne každé mesto, mestečko, dedina alebo osada na svete má svojho miestneho blázna. Niekde majú aj dvoch alebo troch, a zasa inde je pre okolie bláznivá celá dedina. V Linárese (okrem oficiálneho ústavu) boli traja miestni čudáci. Ľudia ich aj ľutovali, aj sa im posmievali.