95 / 105 ‹ First < 93 94 95 96 97 > Last ›
“So svojou pamäťou by som nikdy nešiel na majstrovstvá sveta v spomínaní. Človek si vie ťažko zrekapitulovať, aké dôvody ho vedú k jeho postojom alebo čo v podvedomí sa skrýva za jeho názormi a textami. Pamätám si však, ako ma na základnej škole hlboko zasiahli každoročné televízne pohreby sovietskych štátnikov a pohľad na nasilu plačúcu triednu učiteľku.”
“Prvých päť strán, kým sa človek rozpíše, stojí za prd, potom sa dovolenka končí a môžem to zabaliť. Vždy je lepšie vziať si voľno na dva mesiace, prvý týždeň preflákať a potom to už ide.”
“Utopickosť Štrpkovej predstavivosti „kolísania sa trávou“ ako hodnoty, teda prírodnosti ako pozitívnej skúsenosti v opozícii s mestskosťou sa aj dnes a myslíme že práve dnes dostáva do centra a ťažiska pozornosti, nehovoriac o fascinácií portugalským oceánskym pobrežím.”
“Každé ráno sa musím dostávať do kondície. V lete je to troška lepšie v tom, že môžem mať otvorené pri fajčení okno, lenže v zime, keď vyfajčím v izbičke tri-štyri cigarety, musím vetrať a zasa je zima. Takto v lete mám otvorené okno a pekne v prievane si klepkám romány.”
“V každej zo svojich kníh tvorí Rakús zvláštny, osobitý svet. Trochu paradoxne sa mu to darí preto, že dokáže presne vidieť svet, v ktorom žije. A presne o ňom písať. Opravme preto tvrdenie z prvej vety: Stanislav Rakús je jeden z najpresnejších slovenských prozaikov. Zaslúži si svojich vnímavých čitateľov.”
“Postava, aj keď je vymyslená, je predsa svojim spôsobom reálna. Je to ako tvoje druhé ja, ktoré ti často oponuje a háda sa s tebou. Neviem presne definovať prečo som tam túto postavu dal – asi preto, že zhmotňuje môj protipól.”
“Možnosť našej voľby do istej miery ovplyvňuje aj spoločnosť, v ktorej žijeme. To znamená, že ak sa niekto cíti pod tlakom okolností, že si nevybral dobre alebo mu nebola vybratá dobrá životná možnosť, nie je to len jeho chyba, chyba jeho voľby, ale aj vec spoločenských vzťahov, ktoré nemožno opomenúť.”
“Vyhnúť sa nedorozumeniam je takmer nemožné. Páči sa mi, keď moje knihy ľudí naozaj oslovia. Všetky ostatné „efekty“ (hmotné, morálne, remeselné ocenenia) sú podružné. Písanie sa nemôže vyplatiť, iba vypomstiť.”
“Človek má nejaký životný plán, ktorý je daný biologicky aj sociálne. V istom období sa vzdeláva, v ďalšom sa žení a má potomstvo, potom niečo docieli, dosiahne nejakú zrelosť, napokon zostarne. A keď jednotlivec v civilizovanom svete zaostáva voči individuálnemu plánu, je to disproporcia, s ktorou sa musí vysporiadať.”
“Peniaze z ukradnutej peňaženky môžem znovu zarobiť alebo hoci aj vyhrať, premeškaný, stratený čas je však nenávratne preč – aj keď to neznamená, že musí byť úplne premárnený. V mojom, dajme tomu strednom veku, začínam vnímať, že čas nám vyhradený nie je neobmedzený, nie je ho nevyčerpateľne veľa.”