Najlepším románom je Kompaníkovej Piata loď
Najlepším románom je Kompaníkovej Piata loď
Pravda 29.9.2011
Román Piata loď doplával až do prístavu pre najlepšiu prózu minulého roka. Monika Kompaníková získala v stredu cenu Anasoft litera 2011 a prémiu 10-tisíc eur.
Výtvarníčka, ktorá vyštudovala VŠVU v Bratislave, je verejnosti známa najmä ako spisovateľka. Má dve deti a rodinu prirovnáva k riadeniu veľkej firmy. Na Piatej lodi začala pracovať, keď sa jej narodil starší syn, ale dokončila ju až po tom, čo na svet prišiel ten mladší. Kritika na knihe oceňovala najmä schopnosť písať o krutých veciach krehko a so zmyslom pre silný vizuálny a poetický detail.
Monika Kompaníková “zaľudnila svoj román Piata loď smutnými, osamelými, predčasne vyspelými deťmi, ktoré, zraňované svojimi najbližšími, od nich utekajú a vytvárajú medzi sebou tiché spojenectvá. Detská bezbrannosť a krehkosť je tu konfrontovaná s bezohľadnosťou a ľahostajnosťou dospelých,” napísala pre Pravdu o románe literárna vedkyňa Ivana Taranenková. “Dominujúcou témou knihy sa tak stáva vzťah detí a rodičov poznamenaný nedostatkom blízkosti, intimity a lásky. Modifikuje ho situácia, keď niekto, kto fakticky nie je pripravený niesť zodpovednosť sám za seba, musí prijať alebo dobrovoľne prijíma zodpovednosť za životy iných.”
Podľa poroty v zložení René Bilik, Ján Gavura, Mila Haugová, Juraj Kušnierik a Ján Štrasser “... je to silný príbeh, ktorý ťaží z napätia a očakávania čitateľov. Monika Kompaníková mu dáva tvar svojimi vynikajúcimi pozorovacími schopnosťami s dôrazom na detail, čo je znakom skutočného prozaického talentu a nevyhnutnou podmienkou na to, aby vznikol skvelý román”.
Porotcovia najviac na románe ocenili to, že “popri príbehu sa rozohráva psychologická experimentálna štúdia človeka, nie vzdialená takým dielam ako Goldingov Boh múch. Neprehliadnuteľná je línia vývoja či premeny ženy od detského a tínedžerského veku až po starobu. Kľúčovým a do očí bijúcim znakom tejto knihy je napätie medzi tínedžersky uvoľneným jazykom a príbehom, ktorý je v tomto jazyku vyrozprávaný”.
Pre verejnosť sa Kompaníková vynorila z vôd literatúry v roku 2001, keď sa dostala do finále a zborníka súťaže Poviedka. Už o rok jej Koloman Kertész Bagala vydal zbierku poviedok Miesto pre samotu, s ktorou získala Kraskovu cenu za najlepší debut roka 2002.