Turecko-slovenský autor Agda Bavi Pain vydal novinku Koniec sveta.

Vaše poviedky a literárne výplody vôbec sú zvyčajne ponuré, plné krvi, násilia a sexu. Čím vás táto stránka života fascinuje?
Život nás všetkých je založený na krviprelievaní. Konzumná kultúra si vyžaduje denne milióny nevinných zvieracích obetí, ktoré položia život,  len aby sme mali plné bruchá. Státisíce ľudí umierajú v dôsledku politiky, ktorá nehľadí na človeka, ale na korporátny biznis. Naša história je postavená na krvi - počnúc krvavým stvorením ženy až po súčasné vyčíňanie niekoľkých bláznivých teroristov, ktorí nedokážu bojovať inak ako od chrbta, bezcitne a bezhlavo. Ľudia krv milujú, bažia po nej. Tak som im napísal pekný krvák. Ten však neublíži ani muche.

Vychádzajú postavy a príbehy knihy Koniec sveta z konkrétneho prostredia?
Charol Vomasta, Ďoďi Molek a iní majú skutočné mená reálnych ľudí. Keďže však pochádzam z mimoriadne silne samovražednej a “sebapoškodzujúcej”  generácie, mnohí už nie sú na svete. Tí, ktorí prežili, dnes živoria kdesi v ústraní. Ako napríklad malý Feri Deleman. Po prepustení z basy na košickej Floriánke, kde, mimochodom, žal úspechy v tamojšom väzenskom divadle, sa živil prepádaním a okrádaním pražských dôchodcov. Až kým sa mu pritom nepodarilo zabiť dvoch staručkých nešťastníkov. Myslím si, že sa už v živote neuvidíme - Feri totiž dostal 25 rokov. Smutný koniec po ešte smutnejšom živote v detskom domove. Keď bol malý, stará matka Oláhová a sem-tam aj mama Hužvárová si ho občas brávali na prázdniny.  Tak sme prázdninovali.

Stotožňujete sa s pocitmi, ktoré opisujete na papieri alebo si v skutočnosti myslíte, že život je krásny?
My, outsideri a pankáči, sme veční optimisti. Nevešiame hlavy ani pred šibeničnými termínmi.

Produkčná spoločnosť ALEF (Kruté radosti, Želary) pripravuje na motívy Koniec sveta film. V akom je štádiu?
Film The Jesoskero Nilaj je už niekoľko rokov v permanentnom štádiu ťažkého pôrodu. Ten zapríčiňuje, ako inak, nedostatok financií a grantové komisie, ktoré  každoročne míňajú obrovské sumy na ďalšie a ďalšie poetické p******y,  ktoré sa nehanebne egoisticky utápajú vo vlastnej prázdnote, bezmocnosti a naivite, akoby to bola nejaká cnosť. Navyše o ne nemá záujem ani publikum, ani kritika. O náš film, naopak, prejavujú živý záujem v zahraničí, pravidlom však je, že filmový projekt musí najprv získať  peniaze doma, až potom môže čakať podporu aj na medzinárodnej úrovni.  Pritom The Jesoskero Nilaj by mal byť prvý slovenský celovečerný film natočený digitálnou technikou,  vďaka čomu nehradíme náklady na filmový materiál, prepis a výrobu kópií  určených na distribúciu, ktoré tvoria vždy gro rozpočtu.

Neobávate sa, že verzia režiséra bude v porovnaní s knihou len nezáživným odvarom, ako sa to často stáva?
Scenár je rozšírený tak, že vo filmovom príbehu ide v podstate o niečo celkom iné. Najmä vďaka neúnavnej práci Gejzu Dezorza, režiséra a principála Dezorzovho Lútkového Divadla, ktoré v “killer” zostave Kollárik - Mitaš -  Maďar - Kováč poteší svojím krvavým teátrom publikum práve na krste knihy Koniec sveta. Ráta sa so známymi slovenskými aj českými hercami,  hlavnú úlohu - postavu Bieleho - by mal stvárniť skvelý Alexander Bárta,  ktorý si už Bieleho, i keď s iným charakterom, zahral v seriáli Rodinné  tajomstvá. Moje postavy v skutočnosti neumierajú. To iba na papieri.

Denisa Doričová
HN.HNONLINE.SK, 26. 10. 2006