Poviedku ilustroval Milan Prekop.

Ján Mičuch

Kurz slušného správania

Ako sa správame na lyžiarskom svahu

Skôr, ako sa budeme venovať samotnému správaniu sa na lyžiarskom svahu, pristavme sa pri otázke: Je každý svah lyžiarsky? V letných mesiacoch ešte bývajú informačné tabule ako tak viditeľné. Čo však v zime, kedy sú informačné tabule zaviate snehom? Jednou z možností je opýtať sa priamo svahu, či je alebo nie je lyžiarsky. Pravidlá slušného správania rozhovory so svahmi priamo nevylučujú, no ruku na srdce - je to normálne? Buďme preto opatrní a priamemu rozhovoru s neznámym svahom sa radšej vyhnime. Potom sa vyhneme aj ďalším nepríjemnostiam ako je, napríklad, účinkovanie v relácii Skrytá kamera alebo hlasnému posmechu v snehu sa pasúceho srnčieho stáda. Podľa mňa je v tejto situácii jediným vhodným riešením rozhliadnuť sa, či niekde v diaľke nezbadáme celkom maličké svetielko. Ak ho zbadáme, ideme za ním. Ak svetielko nevidíme, ostaneme tam, kde sme a čakáme na zjavenie sa zázračnej starenky s raždím na chrbte, ktorá už bude vedieť čo a ako. Čakanie si krátime založením ohňa, bankového účtu alebo politickej strany. Po zhasnutí ohňa, zrušení účtu a volebnom neúspechu strany si ešte môžeme postaviť dom, zasadiť strom a splodiť dcéru. Všetko však robíme opatrne, s mierou, slušne a až po vyplnení potrebných tlačív.
Po príchode jari hľadáme prvé snežienky, ale aj prvé informačné tabule. Ak sa informačné tabule neobjavia ani po rozkvitnutí prvosienok, svoje obydlie pod svahom definitívne opúšťame a z malého horského chodníka prechádzame priamo na informačnú diaľnicu. Slušné správanie sa na informačnej diaľnici bude samostatnou témou nášho kurzu, preto len stručne: Pri pohybe po informačnej diaľnici dodržiavame platné predpisy a normy, dbáme na bezpečnosť vlastnú a bezpečnosť ostatných účastníkov. Do rýchlejších jazdných pruhov sa zaradzujeme len výnimočne, do protismeru len v prípade, že zbadáme zázračnú starenku s raždím na chrbte, ktorá už bude vedieť čo a ako. Do starenky nevrážame aj keď vieme, že je zázračná. V prípade, že do nej predsa len narazíme, okamžite sa jej ospravedlníme a pomôžeme jej pozbierať porozhadzované raždie. Starenkine nadávky neberieme osobne a keby ich už bolo priveľa, nepozorovane jej vyberieme z úst zubnú protézu. Ak starenku zrazíme tak, že sa nehýbe, prípadne, že je mŕtva, miesto nehody čo najrýchlejšie a najslušnejšie opustíme, pričom utekáme, čo nám sily stačia. Ak nám sily vystačia celú jar, dobehneme k nejakej vodnej ploche na ktorej si s chuťou zalyžujeme. Na výzvu pobrežnej hliadky si dáme dole lyžiarsku výstroj a ostávame len v plavkách, no kvôli zachovaniu vlastnej tváre si nechávame nasadené lyžiarske okuliare. Ak sa členovia pobrežnej hliadky k nám naďalej chovajú neslušne, okuliare si neskladáme, ale sa radšej ukryjeme v neďalekom kríku, kde počkáme na koniec leta a najlepšie aj na koniec jesene.
S nástupom zimy sa opäť plní odhodlania, aj keď už iba v plavkách, ale stále v lyžiarskych okuliaroch, vyberieme znovu pátrať po lyžiarskych svahoch. Pri troche šťastia napriek zasneženým informačným tabuliam môžeme na niektorých svahoch objaviť lyžiarov, čo môže znamenať i to, že sa možno nachádzame na lyžiarskom svahu, aj keď, samozrejme - informačná tabuľa je informačná tabuľa. S pocitom úľavy a spolupatričnosti, ale aj s výkrikom, Heuréka, si napravíme plavky a lyžiarske okuliare a snažíme sa čo najvernejšie napodobňovať ostatných lyžiarov. V rade na vlek sa nepredbiehame, okrem toho pred seba púšťame všetky ženy, deti a starcov. Dávame pozor, aby sme niekomu nestúpili na lyže, no ešte väčší pozor dávame na to, aby nám niekto nestúpil na bosé nohy. V kabínkovej lanovke nefajčíme, nekričíme, k ostatným pasažierom sa správame slušne a túliť sa k nim začneme až keď je pocit zimy naozaj neznesiteľný. Na vrchole svahu sa príliš nezdržiavame, prípadne vôbec nevystupujeme zo sedačkovej lanovky. Ak sa rozhodneme dostať dole po vlastných, snažíme sa pri tom neprekážať ostatným lyžiarom. Naopak, do lyžiarov, ktorí prekážajú nám, nevrážame. Ak do niekoho predsa len vrazíme, slušne sa mu ospravedlníme. Stromom sa neospravedlňujeme. Pomoc horskej služby slušne, no rozhodne odmietame a ešte pred príchodom polície sa ukryjeme v neďalekom kríku, kde s pocitom nájdeného pokoja, ale aj nájdenia lyžiarskeho svahu počkáme jar.

Ako sa správame v reštauračnom vozni

Vysvetlime si najprv základný rozdiel medzi reštauračným vozňom a ostatnými vozidlami zaradenými vo vlaku. Ak totiž pochopíme základný rozdiel, pochopíme všetko. Ak základný rozdiel nepochopíme, musíme sa pripraviť na riešenie situácií, do ktorých by sme sa pri pochopení základného rozdielu vôbec nedostali.
V prvom rade musíme zistiť, odkiaľ vietor fúka, presnejšie odkiaľ prichádzajú cestujúci držiaci v rukách pivové fľaše, pivové plechovky a pivové poháre. Takýchto cestujúcich okamžite oslovujeme, aby sme zistili, či rozprávajú nárečím. Ak rozprávajú, snažíme sa od nich zistiť čo najviac podrobností, najmä informácie o kurze eura voči doláru, úrovni služieb a šírke sortimentu. Ak cestujúci s pivom rozprávajú spisovnou slovenčinou alebo britskou angličtinou, vyhýbame sa pri komunikácii fyzickým kontaktom, pretože ľudia hovoriaci spisovne na to nie sú zvyknutí. Ak nevieme s istotou určiť, či cestujúci rozpráva nárečím, privoláme si na pomoc člena vlakového personálu. Ten zaistí všetko potrebné, prípadne sa prostredníctvom vysielačky poradí s rušňovodičom.
Po správnom určení polohy reštauračného vozňa pristúpime k nemenej dôležitej časti a tou je presun z miesta A na miesto B. Polohou miesta B sme si už viacmenej istí. Pri určení svojej aktuálnej polohy, teda polohy bodu A, sa môžu vyskytnúť problémy. Veľmi šikovnou pomôckou na zistenie aktuálnej polohy je kompas, orol skalný alebo mobilný telefón. Núdzovým riešením môže byť aj oslovenie spolucestujúceho. Ak sa v našej blízkosti nenachádza žiadny spolucestujúci, opatrne meníme svoju aktuálnu polohu a sledujeme, či sa neblíži most, tunel alebo revízor cestovných lístkov. Pri priamom oslovení revízorom cestovných lístkov odpovedáme nepriamo, vyhýbavo, najmä však nespisovnou rusínštinou alebo si jazyk vymýšľame podľa vlastnej nálady, ale aj podľa nálady revízora. Privolanej hliadke Železničnej polície sa snažíme vyhnúť, presnejšie vyšmyknúť. Na reštauračný vozeň už nemyslíme, rovnako ani na presun z miesta A na miesto B.
Našou jedinou úlohou je teraz dostať sa so cťou z vlaku, v ktorom sme nenašli to, čo sme hľadali, no v ktorom hľadajú práve nás. Na dočasný úkryt môžeme využiť minisukňu mladej mamičky, rozprávky starej matere, prípadne poprosíme rušňovodiča, aby nás schoval v strojovni. Nezabúdame však na to, že aj pod sukňou či v strojovni musíme dbať v prvom rade na pravidlá slušného správania.

________________
Ján Mičuch - píše poviedky, aforizmy, epigramy, básne, prípitky a kabaretné pásma. Vydal zbierku básní Ticho, tichšie, horúco a audiokazetu fejtónov Denník cestovateľa v Supershope. Je dvojnásobným finalistom literárnej súťaže Poviedka Asseco solutions.

Publikované v Pravde 5.2.2011