Miroslav Nicz - V priamom prenose

Vydavateľ: Koloman Kertész Bagala, MMIX
Distribúcia: literarnyklub.sk
Individuálne objednávky: klubové  kníhkupectvo

Koncepcia: doc. Miroslav Nicz, prof. Eva Kapsová; Autorky textov: prof. Eva Kapsová, PhDr. Alena Vrbanová, Mgr. Miroslava Sikorová-Putišová, Mgr. Lucia Stachová; Zodpovedná redaktorka: prof. Eva Kapsovárecenzenti: prof., PhDr. Štefan Gero, CSc., PhDr. Katarína Rusnáková PhD; Anglický preklad: Phdr. Elena Mončeková; Jazyková korektúra: Marián Macho; Fotografie: Jozef Kubíček, Martin Marenčin, Peter Anderovský, Braňo Michalovič, archív autora; Vizuálny koncept a grafická úprava knihy: Filip Jurkovič

Doterajšia tvorba Mira Nicza predstavuje v kontexte súčasného umenia na Slovensku dôležitý generačný prínos v rámci avantgardných postkonceptuálnych polôh umenia po roku 1989. Cesta jeho osobného výtvarného vývinu v oblasti ikonografie a tematickej škály tvorby svojsky reflektuje spoločensko-politický vývin postkomunistickej, postmediálnej a postglobálnej spoločnosti. Z formotvorného hľadiska využíva a autenticky aplikuje pojem postmoderného variantu post readymade. Najskôr v priestorových médiách objektu, inštalácie, environmentu a ich fúzovaní, neskôr v kontextoch nových digitálnych médií v diapazóne od prvých simplexných videí po pregnantné kreatívne využitie aktuálnych možností videa a jeho presahov v animácii, akcii, grafike a knižnej tvorbe. Tie ovplyvňovali aj meniaci sa autorov výtvarný jazyk, smerujúci vo vývinovej škále od expresívnosti cez digitálnu vecnosť a skratku až po „cool” výraz najnovšieho obdobia. Napriek tomuto chladnému odosobnenému výtvarnému gestu - postprodukčnému vizuálnemu „samplovaniu” obrazov - majú diela Mira Nicza osobný autorský výraz. Pramení jednak zo silných tém a humanistického posolstva jeho prác, jednak z ambície vidieť a reflektovať veci sveta cez prizmu vlastnej identity. Tento osobný prvok dáva jeho digitálnym prácam hodnotu individuálnej, nezameniteľnej umeleckej výpovede. Nemenej dôležitá je v kontexte tvorby Nicza aj akcentovaná rovina komunikácie s divákom. Oslovuje ho paradoxne podanou faktografiou, ktorú posúva do roviny fakticity, ale aj vizualizovaním textov a metatextov, často ústiacich do permutácií vlastného mena. Napokon je to oblasť remastrovaného autoportrétu a vlastné telo, vnímané ako totálny readymade. Práve presah priestorových médií a umenia akcie mal zásadný vplyv na súčasnú podobu jeho diel, ktoré reprezentujú osobitý variant mediálneho umenia na Slovensku.

Alena Vrbanová v kapitole
Generačné kontexty umenia Mira Nicza

Miro Nicz dokáže využívať možnosti nových médií a digitálnych technológií na to, aby svoj vnútorný dialóg (niekedy zápas) predostrel divákovi v podobe, ktorá pripomína fungovanie mysle - v zábleskoch, keď vidíme sami seba ako toho druhého, keď sa márne pokúšame skrotiť jeho neposlušnosť, ovplyvniť jeho autentický vlastný život. Autenticita je tu veľmi dôležitým pojmom, pre performera a mediálneho tvorcu Mira Nicza kľúčovým. Jej skúmanie je v pozadí všetkých jeho diel. Podčiarkuje to aj skutočnosť, že jeho akcie a performancie sú vždy presne a náročne pripravené, majú svoje vopred premyslené libreto, ale autor ich realizuje iba jediný raz, uskutočňujúc svoju autentickú prezentáciu s nevyhnutnou dávkou improvizácie. Nijaké divadlo - skutočné myšlienky, skutočný človek.

Lucia Stachová v kapitole
Živé obrazy Mira Nicza

Autorov vstup do oblasti videoumenia na začiatku 90. rokov bol prirodzeným krokom k rozšíreniu spektra používaných výtvarných médií v čase, keď sa v jeho tvorbe začala výrazne profilovať koexistencia akčných foriem (performancií a happeningov) - v spojitosti s výučbou na škole - a priestorových foriem umenia (environmenty, objekty a inštalácie). Videotvorbu autora formovala aj spolupráca s Petrom Rónaiom, s ktorým ho spájalo nielen spoločné pedagogické pôsobenie. Sféra videoumenia pre Mira Nicza, ale aj pre ďalších autorov v prvej polovici 90. rokov, i keď ešte len s pomerne obmedzenými technickými a technologickými možnosťami, otvorila cestu k práci s nestatickým premenlivým obrazom a umožnila im uplatňovať kreatívne výtvarné postupy v oblasti s úplne odlišnou vizualitou. V tomto období, v priamej súvislosti s politicko-spoločenskými zmenami po novembri 1989, si v slovenskom výtvarnom umení rozličné formy videoumenia konečne našli svoje trvalé miesto a ich dovtedajšia špecifická genéza sa posunula ďalej dlho očakávaným a želaným smerom.

Miroslava Sikorová-Putišová v kapitole
Aspekty videotvorby Mira Nicza

Pre postupné etablovanie - či možno skôr razantný nástup Mira Nicza na výtvarnú scénu - má význam rok 1989. Tento rok je pre Mira Nicza mimoriadne dôležitý nielen hľadiska zásadných zmien iniciovaných novembrovými udalosťami, ktoré sa dotýkali každého občana všeobecne, ale aj zmenami v osobnom a zvlášť v profesijnom živote. V tomto roku sa výtvarník usadzuje v Nitre, tu nastupuje ako odborný asistent na vysokoškolské pracovisko - Katedru výtvarnej výchovy na Pedagogickej fakulte - a krátko nato sa stáva zakladajúcim a zvlášť vplyvným členom Združenia výtvarníkov nitrianskeho regiónu N ‘89.

Podstatná časť umeleckých projektov sa rodí v rámci kolektívnych podujatí tohto umeleckého zoskupenia, v ktorom Nicz nachádza konvenujúce podmienky na umeleckú tvorbu a spoluprácu s ostanými členmi7 a tiež s umelcami, ktorí sú na spoluprácu so združením prizvaní. Zároveň - a to je podstatnejšie - sám iniciuje významné projekty, je autorom ich rámcových koncepcií, organizačne ich zabezpečuje. Keďže Združenie N ‘89 je úzko prepojené na školu, do umeleckých vystúpení sú zapájaní poslucháči výtvarnej výchovy.

Pod kuratelou Mira Nicza sa menila aj koncepcia tzv. plenérov, krajinárskych kurzov, ktoré boli dovtedy po celé roky zamerané tradične na veristický záznam. Nicz učil študentov myslieť v širších dimenziách, rozmýšľať o hodnotách priestoru a jeho kontextoch. Poslucháči sa zameriavali viac na tvorbu objektov, pracovali s nájdenými materiálmi, vytvárali inštalácie. Miesto patrilo aj maľbe, ktorá však upúšťala od perceptuálnych kvalít a transformovala sa do konceptuálnych polôh. Významnú úlohu z hľadiska umeleckého a profesijného profilu Mira Nicza krátko nato zohrá dlhodobejšia spolupráca s Petrom Rónaiom, ktorý prišiel pracovať na Katedru výtvarnej výchovy PF do Nitry (1990). Treba povedať, že viaceré projekty umenia akcie a s ním spojeného videoumenia v deväťdesiatych rokoch sa odohrávajú v spolupráci oboch autorov, ktorých v tom čase možno definovať ako autorskú dvojicu. Začiatok spolupráce Mira Nicza s Petrom Rónaiom je významne podmienený dostupnosťou školskej videokamery, ktorú mohli obaja umelci v rámci pedagogického a umeleckého pôsobenia využívať. Na začiatku 90. rokov ešte v našich ekonomických podmienkach tento prostriedok záznamu tvorby nebol bežný. V práci umelca a zvlášť študentov prebiehali v podstate pokusy s výrazovými možnosťami videa. Prepojenie digitálneho a analógového obrazu umožňoval ojedinelý školský počítač AMIGA. Najvydarenejšie práce študentov spracovali Miro Nicz a Peter Rónai do videosérie (videosampleru), ktorú s úspechom prezentovali na stretnutí vysokých škôl v budapeštianskom Műcsarnoku (1997). Na stretnutí reprezentovali tvorbu videoumenia tie vysoké školy, ktoré mali vo svojich študijných programoch vyučovanie videotvorby (Budapešť, Brno, Bratislava a Nitra).

Eva Kapsová v kapitole
Od maliarskej hry k akcii a novým médiám

Objednajte si knihu v internetovom kníhkupectve.