“Kali nerobí, čo nechce! - vravieval som od detstva a za dovŕšenie tejto zásady som považoval vystavenie licencie na vydávanie kníh, zvukových nosičov a kultúrnu agentúrnu činnosť,” spomína na prvý marcový piatok presne pred dvadsiatimi rokmi vydavateľ Koloman Kertész Bagala. Odchádzal z levického živnostenského úradu a bol hrdý - odjakživa túžil po vlastnom vydavateľstve. To sa mu splnilo a dnes vydáva knihy, ktoré patria medzi najoceňovanejšie na Slovensku.

Bohémske začiatky

Úspechom však predchádzal búrlivý študentský život. “Prepil som sa piatimi semestrami Chemickotechnologickej fakulty v Bratislave, dvomi rokmi vojenčiny, býval som po privátoch a do noci diskutoval po kaviarňach,” spomína Bagala. Keď zo školy odišiel, rozhodol sa, že si založí firmu. Ako samouk fungoval najprv v grafických štúdiách a tlačiarňach. “Čo mám urobiť, keď chcem vydať knihu?” opýtal som sa v tlačiarni Svornosť, kam som prosto len tak vošiel. Skoro som však pochopil, že pri vydávaní kníh nemôžem platiť iných - kúpil som si prvý počítač, naštudoval programy a nasádzal stovky kníh. Okrem redaktora, grafického dizajnéra som dlhé roky sám robil účtovníčku, skladníka, šoféra aj upratovačku,” dodáva.

Revolučný rok

Písal sa rok 1989 a Bagala mal dvadsaťpäť rokov. “Stále som bol robotník, čo si po večeroch číta knihy. Z politických dôvodov ma neprijali na Filozofickú fakultu, chodil som na prednášky tajne,” dopĺňa. Počas revolúcie ho zatkli, lebo po meste vylepoval plagáty vyzývajúce na demonštráciu. “Keby v tú noc nepadol v Prahe Miloš Jakeš, skončil by som v base ako protištátny živel,” spomína. Na fakultu ho prijal až nový dekan, vydržal však opäť krátko, len tri semestre. A práve tam sa zrodil nápad zamerať sa na vydávanie kníh slovenských autorov. V tom čase pracoval aj na stavbách, predával LP platne v podchodoch. Neskôr si založil živnosť a otvoril vlastnú hudobnú predajňu. Skúsenosti z nej využil pri vzniku vydavateľstva.

...a úspechy prišli

Jeho prvou vydanou knižkou bola kniha spolužiaka Tomáša Horvátha pod hlavičkou Kalligram, ale neskôr bol nútený názov zmeniť. Odvtedy funguje pod vlastným menom. Medzičasom jeho obchod s hudbou skrachoval. V roku 1995 sa mu podarilo vydať síce len dve knihy, obe však získali ocenenia. Jedným z najúspešnejších debutov je však stále kniha Daniely Kapitáňovej, ktorej rukopis pod pseudonymom Samko Tále mu ukázala v roku 1999. Práve Kapitáňová bola aj prvou finalistkou literárnej súťaže Poviedka, ktorú tri roky predtým vymyslel. Kniha doteraz vyšla u nás v štyroch vydaniach a vo viacerých krajinách Európy mala tiež obrovský úspech.

Kým predtým vydával jeden-dva tituly ročne, súťažou jeho knižná produkcia postupne vzrástla. “Do problémov som sa dostal pred piatimi rokmi. Nedostali sme granty, mnohých som musel prepustiť, ale prežili sme. Minulý rok som vydal len jednu knihu, ale na stole mám ďalšie, dúfam, že ich skoro dokončím,” uzavrel.

Dotazník Kolomana K. Bagalu:

Ktorú knihu ste vydali ako prvú?
Bola to Akozmia od Tomáša Horvátha.

Ktorý autor je najúspešnejším objavom vášho vydavateľstva?
Debutovalo u nás niekoľko úspešných autorov, napríklad Marek Vadas, Agda Bavi Pain, Kornel Földvári či Pavol Rankov.

Ktorá kniha je najpredávanejšia vo vašej histórii?
Je to Daniela Kapitáňová a jej Samko Tále - Kniha o cintoríne.

Pripravila Monika Kupšová
Hospodárske noviny 14. marca 2011