Koniec sveta sa blíži
Koniec sveta sa blíži
Presstige online, 3. 10. 2008
“Koniec sveta je skvelým pokusom o spracovanie mafiánskej témy. Agdda Bavi Pain využíva všetky možné prostriedky priamej i nepriamej reči, aby dosiahol perfektný pocit akčnosti a drámy. Neštíti sa rozoberať akúkoľvek tému od sexu cez fetovanie až po násilie, ktoré je v košických mafiánskych kruhoch na dennom poriadku. Svojou otvorenosťou tém ponúka čitateľovi absolútnu voľnosť myšlienkových pochodov.” (Katarína Trnovcová)
***
Životné osudy, ktorých sme denno – denne svedkami, alebo dokonca ich hlavnými aktérmi sú často tvrdé ako kameň. Preto sa o nich spieva, hrá a píše.
Osud postáv turecko-slovenského spisovatela Agda Bavi Paina sú však ešte tvrdšie, desivejšie a brutálnejšie ako si dokáže bežný človek predstaviť. Jeho postavy sú nekompromisné, násilné, brutálne, bez kúska svedomia, či štipky lásky. Koniec sveta, ktorý obsahuje dve poviedky z prostredia košického podsvetia nás vťahuje do sveta krutého kolotoča vrážd, sexu a alkoholu.
Agda Bavi Pain, vlastným menom Agdar Baba Pan sa narodil 19. 6. 1966 a po otcovi zdedil tureckú krv. Jeho život je prepletený rôznymi trestnými činmi a v roku 1982 bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody za viaceré trestné činy: obmedzovanie osobnej slobody, príživníctvo, verejné poburovanie, pokus o vraždu, hanobenie hlavy štátu… Po prepustení na slobodu vďaka amnestii V. Havla jeho kroky putovali do Istambulu, kde sa živil ako gigolo a pasák. Po návrate na Slovensko pracoval ako model v odevných závodoch v Trenčíne, kde spoznal svoju prvú ženu Zuzanu Gaál. Manželstvo však netrvalo dlho, hoci sa mu narodila dcéra. Po neúspešných pokusoch o vybudovanie ďalších vzťahov sa ocitol v náručí maďarskej pornoumelkine Renáty Šuchty, v ktorom zotrváva až do dnes. V roku 1981 založil zakázanú undergroundovú antifeministickú kapelu Liter geňa. Kvôli utajeniu kapela vystupovala pod rôznymi názvami ako napríklad Lacné gesto, Lollobrigida Gina, Liga gentlemanov a podobne.
Jeho literárna činnosť je naozaj bohatá. V rokoch 1994 - 1998 vydával v undergroundovom vydavateľstve Babine zbierku prózy a poézie Spomienky na smrť, minizbierku Dievča, ktoré hľadalo Agdu Bavi Paina, divadelnú hru Zo psa hlava alebo Vianočný Nový rok. Prózu, poéziu ale i literárne kritiky a recenzie publikoval vo viacerých slovenských periodikách pod vlastným menom ale aj pseudonymami. Je držiteľom najvyššieho počtu ocenení literárnej súťaže Poviedka. Vo vydavateľstve Drewo a Srd mu vyšla prvá kultová a okultistická básnická zbierka na Slovensku Kosť & Koža, ktorú sám ilustroval. Agda Bavi Pain je konfliktný typ, je prívržencom Satanic Reds a radikálnym obhajcom slobody zvierat. Žije striedavo v Košiciach, Bratislave a Istambule.
Zbierka dvoch poviedok Koniec sveta je tvrdým vtiahnutím do sveta násilia a boja o prežitie. Drsnota výrazu autora je však prepletená často metaforickými myšlienkami, ktoré poviedky zjemňujú, no zároveň spôsob ich vyjadrenia zachováva atmosféru tvrdého nekompromisného sveta. Jazyk, ktorý využíva prepletá spisovnú slovenčinu s východniarčinou, maďarčinou, rómčinou a mafiánskym slangom. Tým dáva jednotlivým poviedkam pocit uveriteľnosti a reálnosti. Dialógy sú tým svieže a živé a spolu s autorskou rečou dávajú poviedkam drsnú živelnosť. Spád najmä prvej poviedky Jesoskero nilaj sa tým posúva veľmi rýchlo, dá sa povedať, že až vodopádovou rýchlosťou dopredu. Hlavný hrdina Biely sa po prepustení na slobodu z väzenia vracia do rodných Košíc, napriek tomu, že tam naňho číha mnoho ľudí, ktorým leží v žalúdku, napriek tomu, že vie, že jeho život je v ohrození. Putuje známymi podnikmi, za známymi ľuďmi, ktorí sa medzičasom presťahovali, stučneli, zbohatli, či schudobneli. Snaží sa získať stratenú rovnováhu, pomstiť sa, ale i spoznať život pulzujúcich Košíc nanovo. Agda Bavi Pain ponúka čitateľovi dokonalý opis Košíc od hlavnej vlakovej stanice, cez mafiánske putiky až po Luník IX. Jednotlivé postavy sú tvrdí ľudia zocelení životnými úskaliami, alkoholici, prostitútky, klamári, zlodeji, vrahovia… Sú všetkým tým, čomu sa hovorí spodina spoločnosti. Čitateľovi, ktorý má v sebe aspoň kúsok etického zmýšľania, sa samozrejme jednotlivé postavy hnusia, no príbeh Agda Bavi Paina je napriek tomu strhujúcim čítaním a jednodychovou záležitosťou. Drsnota prostredia, o ktorej sa v príbehu Jesoskero nilaj píše je na jednej strane desivá, no na strane druhej taká, aká sa skrýva pred zvyškom sveta v zastrčených mafiánskych podnikoch.
V druhej poviedke A čo keď sa na mňa niekto díva, vystupuje postava bývalého policajta Lučkaya, ktorý sa skrýva a maskuje. Lepí si fúzy, používa parochne a šošovky, prezlieka sa dokonca i za ženu. Samozrejme spí so zbraňou pod vankúšom a neváha ju použiť pokiaľ sa cíti v ohrození. Tentokrát sa príbeh posúva do Viedne a Bratislavy. Košice sa do deja však tiež zapletú a to vďaka postavám, ktoré sa v poviedke vyskytujú. Postavy Lučkaya a Noriky prechádzajú z jednej poviedky do druhej, no tento krát s úplne iným životným príbehom. Táto poviedka má pomalší spád deju, no práve tento fakt núti čitateľa prežívať skrytý, no mrazivý pocit strachu spolu s Lučkayom, ktorý je zmietaný životom, sám sebou a snaží sa všetko riešiť alkoholom a zbraňou.
Koniec sveta je skvelým pokusom o spracovanie mafiánskej témy. Agdda Bavi Pain využíva všetky možné prostriedky priamej i nepriamej reči, aby dosiahol perfektný pocit akčnosti a drámy. Neštíti sa rozoberať akúkoľvek tému od sexu cez fetovanie až po násilie, ktoré je v košických mafiánskych kruhoch na dennom poriadku. Svojou otvorenosťou tém ponúka čitateľovi absolútnu voľnosť myšlienkových pochodov.
Katarína Trnovcová
Presstige online, 3. 10. 2008