Recenzia zbierky Kocúrov
Šteklivá kniha
Jeho syntaktické spojenia sú veselo, humorne podskakujúce slová, za ktorými sa skrývajú trefné postrehy z najrôznejších oblastí súčasného života, často nenápadne kritické, ba až sarkastické...
Vladimír Janček (1974) sa predstavuje v rôznych alternatívnych herecko-literárnych vystúpeniach, pôsobí ako dramaturg v trnavskom divadle DISK a publikačne najmä v časopise Vlna. Hoci bol finalistom literárnej súťaže Poviedka (1997, 2000), vydáva texty básnické. Debutoval zbierkou Motýľov v roku 2005. Jeho druhá kniha Kocúrov mala byť prezentovaná na festivale Pohoda ...
Útla knižka (rozsahom i objemom), v ktorej je viac ilustrácií (Kristína Andrejčáková) než textu, sa azda vojde do vrecka. A sú to také dômyselne, zámerne porozhadzované myšlienky, nápady („Záhada okolo Beethovena. Otázky ma desia tu: kto mu zjedol Desiatu?”) i sentencie ako znovuobjavené vecičky pozabúdané vo vreckách šiat. Autor stavia svoje krátke texty na slovných hračkách („Desdemona maškrtí a maškrtí./ Othello sa naškrtí a naškrtí.”), ktoré majú často vysokú sémantickú hodnotu, na rýmoch typických pre rečňovanky, dokonca na folklórnych (ľudová pieseň) motívoch. Jeho syntaktické spojenia sú veselo, humorne podskakujúce slová, za ktorými sa skrývajú trefné postrehy z najrôznejších oblastí súčasného života, často nenápadne kritické, ba až sarkastické („V banke je klietka hanby,/ v klietke je klientka banky.”) Čitateľ má z tejto knižky aj vizuálny zážitok, pretože jej grafická úprava, no najmä ilustrácie majú rovnakú hodnotu ako text, ba dá sa povedať, že výtvarníčka by mala figurovať ako spoluautorka.
Kocúrov je príjemná, veselá a šteklivá kniha.
Gabriela Rakúsová