Knihy roka 2010

V roku 2010 vyšlo niekoľko desiatok kníh slovenských autorov a niekoľko stoviek prekladov do slovenčiny a češtiny. Zorientovať sa v tom množstve nie je jednoduché, rebríčky predajnosti, zlaté a platinové ocenenie o kvalite veľa nenapovedia. Najlepšie je poradiť sa s knihomoľmi.

Už tradične sme oslovili priateľov .týždňa, autorov, prekladateľov, redaktorov, vydavateľov, predajcov, kritikov i teoretikov, všetko vospolok vášnivých milovníkov kníh. Požiadali sme ich, aby sa s nami podelili o svoje knižné zážitky. Odpovedali na nasledovné dve otázky: Ktorá kniha, čo vyšla v roku 2010 v slovenčine ako v pôvodnom jazyku, bola podľa vás najzaujímavejšia? Ktorá kniha bola podľa vás najzaujímavejšia z tých, čo vyšli v roku 2010 v slovenskom alebo v čes - kom preklade?

Aj keď táto anketa vznikla bez ambície určiť jednoznačného víťaza, medzi najčastejšie spomínaných favoritov patrila Piata loď od Moniky Kompaníkovej (KK Bagala) a Noc po fronte Jána Roznera (Marenčin PT). Z prekladov najviac zaujala zbierka beatnických textov Beatnici (Slovart), ktorú zostavil a preložil Marián Andričík a Zazie v metre Raymonda Queneau (Artforum) v šťavnatom preklade Blahoslava Hečka.

Elena Akácsová, redaktorka .týždňa
Som zaujatá a nemám odstup, ale aj tak je pre mňa naj knihou horúca novinka od Maxima E. Matkina: Aj ja teba (Slovart). Matkin zostarol, jeho postavy spolu s ním. Namiesto nočných barov riešia deti, domy a mŕtvoly v skriniach, stále je to však román o láske, napísaný inteligentne, živým súčasným slovenským jazykom.
Keby som nečítala Dejiny lásky od Nicole Kraussovej už dávnejšie v českom preklade (Argo, 2006), bol by to určite jej slovenský preklad (Artforum), lebo na nič také silné som tento rok nenarazila. Moji obľúbenci Palahniuk s knihou Pygmej a Hornby s románom Julie, demoverze ma s novinkami trochu sklamali. Zato si u mňa absolútne napravila renomé Sue Towsendová, ktorú som považovala za autorku donekonečna žmýkajúcu Adriana Mola. Mladá fronta znovu vydala jej desať rokov starý humoristický román Inkognito o britskom ministerskom predsedovi. Má to úspech u pubertiakov aj ľudí, čo príliš nečítajú.

Peter Bilý, spisovateľ a publicista
Ivana Dobrakovová: Bellevue (PT Marenčin). Autorka aj svojou druhou knihou potvrdila, že patrí medzi najvýraznejšie talenty slovenskej prózy.
Javier Marías: Keď som bol smrteľný (Art - fórum). Zaujímavý španielsky autor konečne aj v slovenskom preklade.

Jana Bodnárová, spisovateľka a vydavateľka, kunsthistorička
Ján Rozner: Noc po fronte (Marenčin PT). Pre autentické svedectvo a pre intelektuálny, až „máraiovský” rozmer rozprávania o vzdialenejšej dobe. A ešte Z.Mojžišová: Bon voyage (Artforum). Pre svojskosť textu.
Anne B. Ragdeová: Topoly berlínske (Kniha Zlín). Pre čosi ako severskú literárnu inteligenciu, akou na mňa pôsobil i tento román - rodová sága - nórskej autorky.

Martin Ciel, filmový vedec
Miro Ulman, Peter Ulman a kol.: Sprievodca klubovým filmom (3. doplnené vydanie, ASFK a SFÚ).
W. F. Hermans: Temná komora Damoklova, preklad: Magda de Bruyn Hublová (Host).

Paulína Š. Čuhová, prekladateľka
V tejto literárnej sezóne ma potešilo, že som objavila Jána Roznera. Nielen pre mnohorakosť jeho textov, autenticitu, ale aj pre jemný humor a intelektuálny náhľad na danú dobu.
Osobne som nadšene privítala romány Cestovní pas a Rozhoupaný dech (Mladá fronta) nositeľky Nobelovej ceny za literatúru Herty Müllerovej vo vynikajúcom preklade Radky Denemarkovej. A som rada, že čitateľ sa tak aj na Slovensku môže dozvedieť mnohé o literárnej provincii Banátu a nenapodobiteľnom jazyku Müllerovej. O to viac sa teším na prvý slovenský preklad tejto autorky (prekl. Adam Bžoch). A nedá mi nespomenúť Nicole Kraussovú a Dejiny lásky v preklade Otta Havrilu (Artforum).

Ildikó Drugová, prekladateľka
Z pôvodnej tvorby som vybrala knihu Dušana Dušeka: Holá veta o láske (Slovart) - za odvahu ukázať život ako prihrávku na gól; za umenie zaostrovania; za to, ako sa v nej prelína krátky život a dlhé umenie; za vzácne krátke vety, ktoré to všetko držia.
Z prekladovej - Beatnici (Slovart) - lebo je to jednoducho pekná kniha o živej poézii, ktorá si stále zbiera generáciu svojich čitateľov. Pridala by som aj román Pála Závadu Potomkovia fotografa (Kalligram) - za to, že potešenie z príbehu sa snúbi s potešením z jazyka.

Tomáš Gális, redaktor SME
V prvej kategórii je pre mňa najzaujímavejšou kniha Bohunky Koklesovej V tieni Tretej ríše (Slovart). Je to kniha pre každého, kto sa nebojí pozrieť na neslávnu históriu a propagandu vojnovej Slovenskej republiky.
V druhej kategórii sa neviem dosť dobre rozhodnúť. Na jednej strane by som chcel oceniť knihu Martina Hilského, ktorý svoje štvrťstoročné skúsenosti s prekladom Shakespeara zhmotnil v objemnom diele Shakespeare a jeviště svět (Academia). Za srdce ma však viac chytil knižný rozhovor Petra Kotyka s Pavlom Tigridom Mně se nestýskalo (Gutenberg). Tigrid má čo povedať aj sedem rokov po smrti.

Mila Haugová, poetka
Milí čitatelia .týždňa, pre mňa bola najzaujímavejšia kniha básní Ivana Štrpku Veľký dych: Psychopolis, tenký ľad (Ars poetica). Je fascinujúce vidieť svet očami básnika Štrpku, jeho pohľad ani po množstve napísaných básní nestratil ostrosť, hĺbku a veľmi osobný pohľad na kaleidoskop nášho sveta. Kto miluje ustavičné objavovanie ostrovov slov - básní, nech si nájde čas na túto vzácnu poéziu.
Nadžíb Mahfúz: Sny (Drewo a srd), preklad Marek Brieška. Poviedka ako sen. Sen ako poviedka. Fascinujúce texty z nám málo známeho egyptského prostredia.

Danica Hollá, prekladateľka
Zo slovenskej pôvodnej tvorby dávam jednoznačne hlas Etele Farkašovej a jej zbierke ôsmich poviedok Káva s Bachom, čaj so Chopinom (VSSS). Táto slovenská esejistka, kritička, autorka a prekladateľka dávno prekročila mentálne hranice Slovenska. Jej tvorba má medzinárodné dimenzie. Jej reflexie, pokojný filozofický pohľad na ľudský život, bolesť a smrť jemne a nenápadne ponúkajú víťazstvo krásy momentu šťastia, keď o ňom nevieme. Poznám jej esejistiku ipoetické zbierky. Farkašovej tvorba ma zatiaľ nikdy nesklamala.
Z prekladovej literatúry mi nedá, aby som nespomenula výborný edičný a vydavateľský čin. Dávam hlas Jackovi Kerouacovi a jeho knihe More je môj brat. Tým, že Artforum vydalo jeho dávno zabudnutú a temer stratenú prvotinu, vzdalo hold tomuto americkému autorovi, na ktorého sa doma akoby zabúdalo. V USA stále márne čakáme na vydanie anglickej verzie Sea Is My Brother.

Ľuboš Houška, vydavateľstvo Knihy do ucha
Stanislav Rakús: Telegram (KK Bagala, 2009). Rakús je skvelý rozprávač a táto neveľká kniha vo mne zanechala veľký dojem. Musím však dodať, že nemám rád rebríčkovanie a pokojne by som sem mohol dať trebárs Piatu loď od Moniky Kompaníkovej (KK Bagala).
Allan Bennet: Neobyčejný čtenář (Dybbuk). Možno je to tým, že som ju čítal nedávno a zostala mi vrytá do pamäti. V každom prípade milujem britský humor a tu je ho naozaj požehnane.

Janka Imrichová, šéfka programu Rádia_FM
Tento rok som pôvodnú tvorbu zanedbávala. Ešte stále som však plná dojmov z knihy Jána Roznera Sedem dní do pohrebu (Marenčin PT, 2009). Na nočnom stolíku mám nachystanú Piatu loď Moniky Kompaníkovej (KK Bagala) - neskutočne sa teším na to, že sa do nej pustím, počúvam na ňu samú chválu.
Nadchlo ma veľa kníh, ale najviac nadšená som bola z Dejín lásky Nicole Kraussovej (Artforum). Dlho som ju odkladala, lebo som sa bála, že pôjde o nejakú „ďalšiu obyčajnú lovestory”. Opak je však pravdou - pomerne rozsiahly príbeh tvorí niekoľko navzájom sa pretínajúcich liniek, pričom každá z nich je originálna. Kniha je napísaná svižným jazykom a vynikajúco kombinuje smutné, vtipné i hĺbavé momenty.

Tomáš Janovic, spisovateľ
Ján Rozner: Noc po fronte (Marenčin PT). Prečo? Štýl je človek. V tomto prípade - štýl je Človák.
Aj v tomto roku sú mojou cudzoliterárnou jednotkou Denníky Sándora Máraiho, hoci vyšli už pred rokom (Academia, 2009), preložila Estera Sládková. Prečo? Otvorte ich na hociktorom mieste a…

Jana Juráňová, spisovateľka
Zuzana Mojžišová: Bon voyage (Artforum). Autorka nám dáva návod na jeden zo spôsobov, ako hovoriť o veciach, ktoré idú proti srsti, a to takým jazykom, ktorý je neopotrebovaný, ale nejde proti srsti. A keď jej jazyk nestačí, pokojne ho obíde a vyberie si z neho
to, čo by človek nečakal. A ono to zázračne sedí.
Alice Munroová: Nepřítel, přítel, ctitel, milenec, manžel (Paseka, 2009). Možno trochu zavádzajúci názov knihy poviedok skvelej kanadskej autorky, ktorá u nás dlho zostávala v tieni mediálne známejších mien. Autorka je sedemdesiatnička s jasnou mysľou. Ako predpoklad skvelej prózy je to vynikajúca kombinácia. A aj keď poviedky v knihe sú rozsahom a formou skutočne poviedkami, obsahom a dosahom sú viac než romány.

Martin Kasarda, spisovateľ a publicista
Z domácej spisby mám istý pocit znechutenia nad tým, ako ľahko počítače splodili desiatky grafomanských knižiek na „oddychové” čítanie, ktoré sa vydávajú za literatúru. Hľadať tie lepšie knihy zostáva stále namáhavé, ale nájdu sa. Napríklad Ivana Dobrakovová sa javí ako zaujímavá literátka, jej Bellevue (Marenčin PT) je príťažlivým a náročným rozprávaním.
Zo zahraničných prekladov bol pre mňa jednoznačným pozitívnym čitateľským zážitkom Richard Dawkins a jeho Boží blud (Academia, 2009), pretože po dlhom čase som čítal vtipnú, inteligentnú a vyargumentovanú knihu zameranú proti cirkevnému tmárstvu a náboženstvu ako kokaínu ľudstva. Prečo nie ópiu, ale kokaínu, sa dozviete práve v Dawkinsovej knihe.

Adriana Komorníková, prekladateľka
Moja slovenská kniha roku 2010 je nad slnko jasnejšia: Ján Rozner Sedem dní do pohrebu (Marenčin PT, 2009). Čítala som ju, keď som tu mala práve návštevu, tak som si dávala budík, aby som mohla skoro ráno, ešte než sa návšteva zobudí, čítať. Naozaj bolo ťažké nečítať celý deň. Dávno som nečítala takú úprimnú, čistú osobnú výpoveď, ktorá sa však právom nazýva literatúra, a nie len nejaké súkromné denníkové zápisky, pretože tá veľmi osobná skúsenosť je majstrovsky, prvotriedne zaznačená na papier - úžasným, výnimočným jazykom a napínavým, príťažlivým štýlom, s akým sa stretáva človek u málokoho, kto sa podujme vydať knihu. Ak by bola diskvalifikovaná, lebo vyšla v roku 2009, tak potom hlasujem za Noc po fronte (Marenčin PT), o ktorej platí zhruba to isté, akurát som si nedávala budík a nikoho som nemala na návšteve.
Za Srdečné pozdravy z Notwithstandingu od Louisa de Bernieresa (Slovart) nemôžem hlasovať, lebo to by som bola fakt trápna, keď - že som to prekladala. Ale ten text ma tak očaril, je to naozaj nádherná kniha, najlepšia, akú som kedy prekladala a jedna z najlepších, ktoré som kedy čítala - je taká pôvabná, veselá aj smutná, smeješ sa nahlas aj plačeš. (pozn. redaktora: Túto poznámku uverejňujeme napriek tomu, že pôvodne bola určená len očiam redaktora.)

Monika Kompaníková, spisovateľka
U mňa boduje Bellevue Ivany Dobrakovovej (Marenčin PT) aBásně sebrané J. H. Krchovského (Host). Ivanin text je prekvapujúco priamy a mrazivý, hustne každou stránkou. A Krchovský, toľko Krchovského pohromade… Viac by už asi ani kniha nezniesla.

Juraj Kušnierik, redaktor .týždňa
Monika Kompaníková: Piata loď (KK Bagala). Najzaujímavejšie knihy na Slovensku tento rok podľa mňa napísali dámy: Ivana Dobrakovová: Bellevue a Zuzana Mojžišová: Bon voyage. Všetky sú veľmi dobré, Piata loď Moniky Kompaníkovej ma zasiahla najviac.
Ivan Klíma: Moje šílené století (Academia). Prvý diel Klímových pamätí vyšiel v roku 2009, druhý vyšiel tento rok. Je to neobyčajné, poučné a vzrušujúce čítanie.

Pero Le Kvet, spisovateľ a kníhkupec
Pišta Vandal: Pekelná muzika (Limerick). To je kniha, ktorú som prečítal na jeden záťah a najviac som sa pri jej čítaní bavil.
Bohužiaľ, v druhom prípade nedokážem uviesť len jednu knihu. Rovnako ma potešili tieto tri: Raymond Queneau: Zazie v metre (Artforum). Aj v slovenský preklad mi poskytol príjemný čitateľský zážitok. Donald Barthelme: Mrtvý otec (Argo). Tento román-neromán musí potešiť každého milovníka postmodernizmu. Dan Chaon: Čekat vaše odpověď (Argo). Brilantný príbeh plný zvratov, prekvapení a magickej atmosféry všadeprítomnej neistoty.

Milan Lasica, herec
Jana Beňová, nepamätám si názov a možno to už vyšlo vlani, ale je to dobré. (pozn. red.: Plán odprevádzania, KK Bagala 2008)
Simon Mawer: Skleněný pokoj (Kniha Zlín), román inšpirovaný osudom vily Tugendhat v Brne. Vyšlo to už vlani, ale je to dobré aj tohto roku.

Lucia Lichá, vydavateľstvo Ikar
Tatiana Melasová: Tovar (PT Marenčin). O závislosti od drog bolo už popísaných veľa kníh, ale táto spoveď mladej ženy vás doslova dostane svojou úprimnosťou a s chirurgickou presnosťou sa čitateľovi zarezáva do duše. Drsný príbeh o krehkosti a zároveň úžasnej sile ľudskej duše a schopnosti bojovať a nevzdávať sa do poslednej chvíle.
Paolo Giordano: Osamelosť prvočísel (Odeon, 2009) Prvotina talianskeho fyzika, trošku depresívne čítanie o neschopnosti vymaniť sa z bludného kruhu samoty a trápenia. O hriechoch minulosti, ktoré sprevádzajú človeka od útleho detstva, o svete, kde ľudský dotyk či pohladenie sú gestá, na ktoré je potrebné priam nadľudské úsilie. Pri čítaní tejto knihy som si občas želala mať možnosť vstúpiť do deja a oboch hlavných protagonistov doslova trošku prinútiť urobiť krôčik k sebe. Úžasný jazyk, vycibrená štylistika, výborný preklad.

Juraj Malíček, teoretik popkultúry
Ondrej Herec: Dobre organizovaný netvor (Literárne informačné centrum). Súbor inšpiratívnych esejí slovenského klasika teórie fantastiky, veľmi bystrý účelový výklad mechanizmov, ktoré v konečnom dôsledku dovádzajú každý systém k dystopii, vlastne také nádherné mudrovanie o veciach, o ktorých máme stále tendenciu nemudrovať, lebo akoby sa na to nehodili. A druhá, rovnako epická esej je venovaná premene vnímania človeka vo fantastike.

.týždeň 51/2010