Laco Kerata

Môj November 89

Tak ako mnohí z nás prežíval som jedno z najkrajších období vo svojom živote. Chodieval som na mítingy a ako herec Trnavského divadla pre deti a mládež som dokonca bol aj v dvoch továrňach v okrese a rozprával som pred stovkami pracovníkov o demokracií. Ktosi sa ma v dnešnej dobe opýtal, či som kvôli tomu vtedy niečo študoval.  Nie, neštudoval som nič. Hovoril som, improvizoval a mám pocit, že mi to išlo. Ľudia ma sústredene počúvali. Bol som aj v akejsi škole, atď. Prežívali sme naozaj krásne obdobie a malo to veľký význam. Nabrali sme akúsi zvláštnu energiu. Ľudia boli vtedy k sebe mimoriadne úctiví a milí. Je hrozné keď nejakí hlupáci v dnešnej dobe hovoria o tom, že to všetko zorganizovali nejakí zaplatení agenti a že to nemalo žiaden význam. Taká vec sa nedá zorganizovať. Kto niečo organizuje, tak vie, že zorganizovať sa v živote nedá hoci čo len tak. Veď by to v tom našom stredoeurópskom bordeli nefungovalo, nie? A pre hlupáka, ktorý vie len rozkazovať, šíriť strach, búrať to asi nebola zaujímavá doba. Česť práci, súdruhovia, choďte si už naveky do toho svojho komunistického pekla!