Stanislav Rakús, prozaik, literárny teoretik a vysokoškolský pedagóg, sa vo svojich krátkych úvahách zameriava na literatúru i neliterárny svet, ktorý však ako látkové východisko a podnet svojimi rôznorodými otázkami s literatúrou nepriamo súvisí (šťastie a nešťastie, konštrukcia a deštrukcia,  radosť a čas, intenzita a hĺbka, protirečivé podoby odvahy, o zmysle ľudských tvárí a pod.). Z literárneho hľadiska zohrávajú v knihe dôležitú úlohu problémy komunikačnej estetiky, kritiky, vkusu, objektivity, teórie umeleckého textu, jeho hodnovernosti, účinnosti, populárnosti, náročnosti atď. Do tejto línie patrí i pokus odpovedať, ako literatúra prostredníctvom svojej materiálovej jazykovej podstaty vyslovuje “nevysloviteľné”. Rakúsove úvahy majú koncentrovaný charakter a usilujú sa vybranú problematiku uchopiť i v odbornejšie orientovaných témach takým spôsobom, ktorý je prístupný aj pre širšiu čitateľskú verejnosť.