***

Aké témy vás inšpirovali pri písaní ocenenej poviedky Lazaret duchov motorkárov?

Ocitol som sa v nemocnici, kde som zažil veľa nových, neobvyklých situácií. Bolo to pre mňa nezvyčajné a silno ma to ovplyvnilo. Začal som písať už tam, preto poviedka má autobiografické prvky. Mnoho zo skutočností, ktoré som zobrazil, sa odohrali, a aj postavy sú ozajstné. Myslel som na súťaž od začiatku, ale nikdy nepíšem so zámerom vyhrať. Na stole mám teraz veľa rozpísaného, i keď predovšetkým pre divadlo a rozhlas. No chcem písať aj poviedky a poéziu. Pri Lazarete duchov motorkárov prvým impulzom bolo, že som sa ocitol v nemocnici, v čudnej verejnej samote, kde žijete život pacienta i spolupacienta. Strávil som tam iba dva týždne, ale mne sa videli nekonečné. Písanie poviedky ma počas nemocničného pobytu stavalo na nohy.

Sú to iba téma a prostredie deja, čo túto poviedku zaradilo medzi dvadsať najlepších poviedok roka?

V mojom prípade je asi osobitá aj tým, že je autobiografická. Prvýkrát som sa usiloval v obrazovej, metaforickej forme vyjadriť a zachytiť vlastné pocity. Samozrejme, je to “sfantazírované”, ale väčšinou som už od začiatku písal fikciu, myšlienka bola vymyslená. Pocity z nemocnice sú však tentoraz reálne, niekto ich skutočne prežil. Neviem, či to čitateľ postrehne, ale pre mňa bol tento spôsob tvorby a videnia nový, išiel som na to už od základu inak.

(dot)