***

Slovo je znakom nedôvery v obraz a vysvetlivky zabíjajú humor, hovorí Kornel Földvári, ktorý napísal knihu O karikatúre.

V čase, keď protesty moslimov proti karikatúre naberajú militantný rozmer, keď za uverejnenie karikatúry odvolali riaditeľa francúzskeho denníka, keď slovenské mienkotvorné denníky žalujú sudcovia Najvyššieho súdu a Lukašenko hrozí karikaturistom väzením, vydal Kornel Földvári knihu O karikatúre. Pripravoval ju dlho, prišla presne. Földvárimu sa po celý život darí trafiť klinec po hlavičke. Vždy si to odskákal, ale zmysel pre humor ho neopúšťa.

Karikatúra je dnes zámienkou na zatváranie ambasád, teroristické útoky, vyvoláva súdne spory. Je karikatúra agresívna?

V spore karikatúra verzus spoločnosť je tentoraz karikatúra nevinne. Aj keď je bezočivá a provokuje, myslím, že ani v jednom prípade nebol úmysel podložiť pod základy spoločnosti výbušninu. Ak karikatúra deštruuje, snaží sa to robiť v pozitívnom zmysle. Provokuje, aby sa človek pozrel na veci ináč. Spoločensko-asanačná úloha karikatúry je v drobných detonáciách, ktoré búrajú predsudky a skostnatené názory.

Z aktuálnych škandálov vyvolala najmasovejšie reakcie dánska karikatúra. Oprávnene?

Dánski karikaturisti nemali v úmysle nikoho urážať, nanajvýš ironicky podpichnúť. Dlhoročná sloboda slova oslabila ich schopnosť zvážiť možné následky prostorekosti. Navyše, ich kresby videl asi len zlomok moslimov. Možno ani tí, ktorí nepokoje podnecujú. Asi ako keď sa v roku 1977 podpisovala Anticharta, pričom nikto z podpisujúcich Chartu nečítal

Sú dánske karikatúry dobré?

Nijako mimoriadne sa mi nepáčia. Nič by sa nestalo, keby nevyšli. Keby neboli označené, že ide o Mohameda, bola by to karikatúra anonymného teroristu, bežný politický vtip. Je mi ľúto, že pre takú nedomyslenosť zomierajú ľudia.

Karikatúry Alexandra Lukašenka sú rovnaký prípad?

Lukašenkove karikatúry sú súčasťou demokratického boja proti poslednému výhonku totalitného systému. Je to prípad karikatúry v prvej bojovej línii. Autori poznajú praktiky krajiny, v ktorej žijú, napriek tomu karikatúry s obdivuhodnou odvahou kreslia a animujú na internete. Aj s rizikom, že by mohli záhadne zmiznúť.

Nie je akákoľvek agresívna reakcia znakom bezmocnosti?

Na karikatúru a na humor negatívne reagujú najmä ľudia, ktorí si nie sú istí sami sebou. Nie sú schopní prekročiť obraz samoľúbej dôstojnosti, ktorý si v sebe vytvorili. Boja sa, že stratia imidž. Nehľadajú však chybu v sebe, ale v tom, kto tento stav zachytí a zobrazí.

V knihe Päťadvadsať ste napísali, že politická karikatúra je najsprofanovanejší žáner karikatúry. Má zmysel sa ňou zaoberať?

Politická karikatúra je publicistikou. Reaguje na konkrétny podnet. Môže byť nakreslená výborne, ale o niekoľko rokov onemie. Ľudia k nej budú potrebovať vysvetlivky - a tie zabíjajú humor. Pravdaže, dobrá politická karikatúra má v žurnalistike pevné miesto. Reaguje na aktuálne dianie omnoho pohotovejšie, ako články či analýzy.

Aký žáner karikatúry máte najradšej?

Voľnú kresbu, karikatúry, ktoré presahujú konkrétne udalosti. Idú k podstatným veciam človeka a fungujú ako nášľapná mína, ktorú čitateľ aktivuje hoci aj po dlhých rokoch.

Také kresby ste vybrali do oboch vašich kníh - O karikatúre, Päťadvadsať. Všetky karikatúry sú bez textu. Slovo znižuje hodnotu kresby?

Ťažisko je vo výtvarnom vyjadrení karikatúry. Kresba je omnoho jednoznačnejšia a jej zrozumiteľnosť je univerzálnejšia. Slovo je znakom nedôvery vo výtvarný prejav. Najmä pri kreslených anekdotách, kde je celý vtip v texte, takže kresba stráca opodstatnenie.

Nie je schopnosť redukcie jedným zo znakov dobrého umenia?

Vedieť škrtať je nevyhnutné. Umenie by malo nechať priestor pre čitateľovu fantáziu. Aj v literatúre mám slabosť pre krátke útvary. Tam je však potrebné ostro pointovať. Musia udrieť - nie klinec po hlavičke, ale čitateľa po hlave. Tak ako Janovicove smutné anekdoty.

Prečo má kniha namiesto úvodu 34 karikatúr?

Môj sen urobiť antológiu svetovej karikatúry sa mi pre neprekonateľné komplikácie s autorskými právami asi nikdy nesplní. Tak som využil možnosť ukázať aspoň zopár kvapiek z toho impozantného oceánu.

Mária Jenčíková
Pravda, 10. 3. 2006