Daniela Kapitáňová v Londýne
Daniela Kapitáňová v Londýne
10. 1. 2011
Daniela Kapitáňová predstavila Knihu o cintoríne v Londýne.
Pozrite si video Duncana Saya (Direction films Ltd.)...
Daniela Kapitáňová 10. januára 2011 pred výkladom londýnskeho Daunt Bookshop plnom kníh Samka Tále v angličtine.
Tmavý a drsný román
KK Bagala, úryvok z cyklu spomienok
Daniela Kapitáňová získala cenu v prvom ročníku súťaže Poviedka 1996. Na odovzdávanie cien do kaviarne Muzejka však z Komárna nedocestovala, osobne sme sa prvýkrát videli až o štyri roky na uvedení Knihy o cintoríne v divadle Stoka. Pred Silvestrom 1999 mi totiž Daniela poslala na posúdenie rukopis, ktorý chcela publikovať pod pseudonymom Samko Tále.
Bol to prvoaprílový žartík! Knihu o cintoríne sme s Dadom Nagyom slávnostne uviedli 1. apríla 2001 “za neprítomnosti autora knihy, ktorý nezvykne opúšťať Komárno”.
Sugestívny obraz, ktorý na obálku namaľoval Fero Lipták zvádzal ku špekuláciám, kto knihu napísal v skutočnosti. Konzervatívny docent z Filozofickej fakulty sa v recenzii rozčertil, že knihy už môže vydať hoc aj zberač papiera z Komárna. Klebetníci tipovali na niektorého známeho spisovateľa, alebo samotného Bagalu. Neskôr presiaklo, že autorkou je žena. tak tipovali Bagalovu manželku. V Komárne sa predávali knihy na stovky a ľudia si ju dávali podpísovať miestnemu zberačovi papiera Jankovi.
Bolo zaujímavé sledovať, ako povrchne a skreslene bola kniha vnímaná. Recenzenti si nevedeli poradiť so svojským rozprávačom, ktorý sa volá Samko Tále. Humoristický román, satira, komédia? Až spisovateľ Pavel VIlikovský sa zamyslel hlbšie: „Kniha o cintoríne je kniha čarovne komická a kto chce, môže ju bezo zvyšku ako takú prečítať. Môže sa kochať bohatstvom výborne vymyslených či odpozorovaných psychologických detailov (knihy mien, ktoré si Samko vedie, alebo jeho opatrné našľapovanie okolo močariska pohlavnosti), výstižnými a svojskými postrehmi i charakteristikami postáv, a vôbec pestrým hmýrením malého mesta. (Príbehy, ktoré Samko k jednotlivým ľudkom pripája, vytvárajú akúsi švejkovskú orálnu históriu našich čias.) Zábavnosť prózy má však aj svoju odvrátenú tvár. Tak ako malé deti, ktoré sa ešte nenaučili šikovne maskovať svoje pravé motívy a ciele, a preto sú pri páchaní svinstiev milo priehľadné, aj Samko svojou infantilitou spriezračňuje a obnažuje našu vlastnú znetvorenosť.”
O štyri roky kniha vychádza v českom preklade. Príjmu knihu čitatelia, ktorí nepoznajú Komárno ani prostredie?
„Kapitáňová není první, která sáhla po formě pohádky vykládané idiotem, ale je jednou z mála, která dokázala tuhle hroznou formu vydržet a udržet ji v lidské dimenzi. Její Samko Tále je pro mě z rodu Salingerova Holdena Collfielda z knihy Kdo chytá v žitě, Billyho Pligrima z Vonnegutových Jatek č. 5 nebo a nebo Haškova Švejka. Podobně jako výše uvedení smutní hrdinové má i Samko Tále schopnost být nebezpečně tranzitivním. Tranzitivní sloveso je takové, které vyžaduje ve větě doplnění předmětem ve čtvrtém pádě. Takové sloveso, třeba hledat, bránit, tajit, není celé bez pojmenování toho, co hledáme, bráníme a tajíme. Podobné je to s tranzitivním hrdinou. On sám mnoho nepůsobí, snaží se žít jak umí, řečeno s Vonnegutem, důvěřivě smlouvá s osudem, a přesto, nebo právě proto, jím všechny pošetilosti a hrůzy okolního světa procházejí jako zvětšovacím sklem. On sám není monstrum, on jen nevědomky spojuje naše kolikrát zamlčené podměty s monstrózními předměty, a tak nám zjevuje pravdu, o níž sám nemusí mít ani potuchy…” napísal v zamyslení nad knihou český spisovateľ Jan Balabán.
Kniha počas jedenástich rokov vyšla na Slovensku v štyroch vydaniach a preklady vyšli v Štokholme, Paríži, Viedni, Damašku a najnovšie v Londýne.
Spisovateľ William Boyd v ankete Kniha roka 2010 pre The Guardian povedal: “Kniha o cintoríne slovenskej autorky Daniely Kapitáňovej prináša vo vynikajúcom preklade Julie Sherwood jeden z najzvláštnejších a najpodmanivejších hlasov, s akými som sa za posledné roky stretol. Zmes Muriel Sparkovej a Russela Hobana. Neuveriteľný, tmavý a drsný román.”
