33 / 105 ‹ First < 31 32 33 34 35 > Last ›
Skepticko-nihilistický názor mal napríklad Ježiš. Aby situácia nebola horšia, jeho názor dodnes neprijali. Môj tiež neprijmú, nebojte sa, tvrdí slovenský prozaik Vladimír Balla…
Už sme pri sexe? Ako to? V mojej tvorbe takmer žiadny sex nie je. A ak je, ak sa napríklad debil oddáva nejakým sexuálnym praktikám, tak sú to potom aj moje praktiky…
Rozhovor so spisovateľom Ballom o jeho poviedkach i nechuti napísať román…
Už anotácia nazýva Ballovu zbierku poviedok Cudzí súborom náhľadov do každodenného života niektorých zvláštnych jedincov. Poviedky sú charakterizované ako temné vízie, spoza ktorých prebleskuje krutá, ale zároveň osviežujúca irónia a svojrázny zmysel pre humor. Prebleskuje. V štedrých dávkach. Len treba prijať autorove pravidlá hry s viacznačnosťou. Neokúňať sa pri najmenšom náznaku znepokojenia.
Siedma zbierka poviedok aktuálneho majstra tohto žánru v našej literatúre je v dobrom zmysle slova „zasa o tom istom“.
Tak znel hĺbavý refrén starodávnej pesničky, ktorú si už ani ja, veterán, poriadne nepamätám. No nemýľte sa, tento stĺpček (podľa tvaru a umiestnenia na stránke skôr koberček či rohožka) sa nebude zaoberať populárnou hudbou - lenže keby už nadpis naznačoval, že reč bude o literatúre, tak by si oň väčšina čitateľov ani nohy neotrela. Nebude teda o literatúre, ale o knihách, a vlastne iba o jednej.
Balla ostáva verný svojej poetike, a tým aj videniu sveta aj v najnovšej zbierke poviedok “Cudzí”.
„Preferencie v jednom kuse upadajú,” hovorí Koláčik. „Dvetisícdesať-tridsaťpäť percent. Dvetisícštrnásť - už len dvadsať deväť percent. A včera? Dvadsaťtri! Vieš, čo to znamená?”
Flaubert Pico zazerá ako hrom do duba a mlčí. Vie on veľmi dobre, čo to znamená. Mocní sponzori poodskakujú ako potkany z topiacej sa lode a strana, jeho milovaná strana, klesne na dno. O dve ďalšie volebné obdobia po nej ani pes neštekne… (Ukážka z poviedky)
V prózach a prózičkách mi blúdia drobné postavy, motajú sa po obrázkoch, reflexiách, malých fragmentoch sveta, sú to ľudia, ktorí si hľadajú miesto a nenachádzajú ho, alebo spomínajú na miesto, ktoré kedysi vo svete mali a náhle im zmizlo…
Táto próza plná (aj štylistických) prekvapení – viac univerzálna ako len slovenská – je expresionistickou zmesou „nemeckej“ filozofie, stredovekej ezoteriky, krajného naturalizmu a poetickej mystiky…