36 / 105 ‹ First < 34 35 36 37 38 > Last ›
Kontroverzný autor Balla ostal poviedkam verný aj vo svojej piatej knihe Unglik, ktorá prekvapí nielen nečakanou hravosťou, vtipom, iróniou a sarkazmom, ale aj štýlom, ktorý zvládol s očarujúcou ľahkosťou a originalitou.
Zo skúsenosti z prečítania najnovšieho súboru poviedok sa zdá, že Balla autorsky flexibilne reaguje na poryvy literárnokritickej reflexie svojich kníh, aj na čitateľskú odozvu. Podľa potreby mení stratégiu narácie, čiastočne sa zbavuje ťažkomyseľnosti, rôznych komplikovaností kompozičnej výstavby textu a diskontinuitnej významovej mnohotvárnosti.
Ballov Tichý kút podľa slov autora v krásnom dizajne s fotografiou Martina Vrabka – je jeho v poradí štvrtou knihou. Počas ani nie jedného desaťročia si už čitateľ vie urobiť aký-taký obraz Ballu-spisovateľa, jeho peripetií, zákrut, tvorivých balansovaní i jeho potenciálneho smerovania. Tichý kút, ako opatrne naznačuje i názov, je knihou stíšenejšou oproti všetkým predchádzajúcim.
Život sa pre jeho outsiderov stal len zvyškami udalostí, sériou sklamaní, v pozadí ktorých počuť tikať tichú bombu zlovestného matrixovského systému…
Schíza všedných príbehov! K obľúbeným autorom mladých čitateľov právom patrí Balla. Životné pocity postáv knihy verne odzrkadľujú pocity novej generácie – márnosť existencie v odľudštenej spoločnosti i absenciu odvahy prejaviť svoje skutočné city voči druhému. Výsledkom býva náhradný život v náhradnom časopriestore – halucinačné blúdenie v spleti výmyslov a sebaklamu. Hranice medzi snom a skutočnosťou zastierajú haluze… Príbehy nevšedných schíz!
Balla je pre slovenskú prózu jedinečným a vzácne talentovaným autorom. Má svojský štýl, zaujímavý jazyk (i keď používanie archaizmov občas pôsobí samoúčelne) a predovšetkým obsedantnú tému, vďaka ktorej ho bezpečne identifikujeme. Táto kniha si zaslúži čítanie v tichom kúte: je pravdivá a nepovrchná... (denník Pravda)
Hrdinom, a vlastne anti-hrdinom tejto knihy by mohol byť Combáľ, Ballov nalezenec a Kafkov blíženec, ktorý sa vynára zo stredu úzkosti a do nej aj naspäť zapadá v šikovne nastavenej sieti textu. Mohol by ním byť aj rozprávač týchto viac či menej jemných príbehov, ktorý nevie, možno nechce a možno nedokáže ukryť svoju závislosť na rozprávaní, svoj citový vzťah k literatúre i k tomu, čo do nej vchádza na viac či menej vratkých nôžkach…
Ballove knihy prinášajú slovenskému čitateľovi nové impulzy, pretože sa originálne vyrovnávajú s pretlakom filozoficko-spoločenského vývoja a s prirodzenou dávkou exhibicionizmu tvorcu. Možno ich vnímať ako osciláciu medzi týmito javmi, napätie, provokáciu istôt. Z týchto dôvodov začnem recenziu v dnešných pomeroch vôbec nie skromným konštatovaním: Gravidita je zbierka poviedok, ktoré sa dajú čítať.
Tretia prozaická kniha novozámockého „outsidera“ Gravidita sa poetikou i motivicky približuje k autorovmu debutu Leptokaria.
17 poviedok zbierky GRAVIDITA talentovaného prozaika čitateľa zavedie do tajomných zákutí ľudskej existencie, do krajiny temna, osamelosti či čierneho humoru. A to všetko prostredníctvom brilantného jazyka, ktorý vie prefíkane šľahnúť, keď treba byť ironický, ktorý vie byť kaviarenským tárajstvom, keď si próza vyžaduje kaviarenské táranie, ktorý je zrazu dynamický, keď sa začne akcia a ktorý sa vie aj zadrhávať, keď rozprávač tápe. Dobrým spisovateľom Ballu robí práve schopnosť vyjadriť jazykom to, čo je za jazykom.