2010-09-10 Recenzia na knihu Piata loď
Piata loď
Recenzia Artforum.sk
Najnovšia kniha Piata loď nesie Kompaníkovej charakteristický rukopis, poetický jazyk, občas až vír slov, ale zároveň je to posun do skúmania medziľudských vzťahov…
Najnovšia kniha Piata loď nesie Kompaníkovej charakteristický rukopis, poetický jazyk, občas až vír slov, ale zároveň je to posun do skúmania medziľudských vzťahov…
Popri lyrizovanom naturizme, inteligentnom detailnom rozprávačstve a presvedčivej psychologizácii postáv je rovnako silným prvkom textov práve záver bez záveru.{jcomments on}
Najírečitejší Slováci sa od Sládkovičových čias vyskytujú na Detve, merajú dva metre, nosia vrkôčiky a valašku, pijú pálené a volajú sa Martin. Hrdina recenzovanej knihy žije v Komárne, meria 152 cm, volá sa Samko, a pije kefír. Jeho stará mama Csonka bola napoly Maďarka a napoly Rómka. Ale po otcovi je z Detvy – vyhlasuje Samko, pričom hrdo tlačí vozík plný kartónu a starého papiera.
V recenzii na najnovšiu knihu Kornela Földváriho “O detektívke"P. Vilikovský píše: “Földvári nám ponúka zasvätené, ale prepiatym teoretizovaním nezaťažené štúdie o umení detektívky, o jej najznámejších tvorcoch i hrdinoch. Neusiluje sa o encyklopedickú dôkladnosť - sám svoju knižku prirovnáva skôr k čitateľskému denníku.”
V recenzii na najnovšiu knihu Kornela Földváriho “O detektívke” Pavel Vilikovský píše: “Földvári nám ponúka zasvätené, ale prepiatym teoretizovaním nezaťažené štúdie o umení detektívky, o jej najznámejších tvorcoch i hrdinoch. Neusiluje sa o encyklopedickú dôkladnosť - sám svoju knižku prirovnáva skôr k čitateľskému denníku.”
Ide o jednu z finálových kníh súbehu Román 2006. Aktuálny čas románu je obdobím od maturity protagonistky Nastenky po druhý ročník štúdia žurnalistiky, a tak obdobie okolo roku 2000 tvorí dejový rámec románu. Štúdium na vysokej škole predstavuje pre Nasťu vyslobodenie z malých pomerov a zo zlých vzťahov v rodine, v „mŕtvom dome”. Dovtedy sa však odohralo veľa, na čo si protagonistka ticho spomína.
Škoda knižke nerozpredanej ležať.
Názov svojej najnovšej knihy si Ivan Kadlečík požičal z „noblesne hmlistej a vyblednutej” korešpondencie starého otca a pridal k nemu ešte podtitul, za ktorým musel siahnuť hlbšie do zabúdaných zás
Ide o nastoľovanie základných existenciálnych otázok, o odkrývanie vnútra súčasného človeka. Robí to bez okolkov, priamo, až drsne, aby nám i sebe pripomenul, že sme mnohí hlboko klesli. Chýba nám pokora, odriekanie, tvorivosť, pestujeme konzum, pokrytectvo, ilúzie a v dôsledkoch prázdnotu.