Recenzia zbierky Kocúrov
Šteklivá kniha
Jeho syntaktické spojenia sú veselo, humorne podskakujúce slová, za ktorými sa skrývajú trefné postrehy z najrôznejších oblastí súčasného života, často nenápadne kritické, ba až sarkastické...
Jeho syntaktické spojenia sú veselo, humorne podskakujúce slová, za ktorými sa skrývajú trefné postrehy z najrôznejších oblastí súčasného života, často nenápadne kritické, ba až sarkastické...
“Vadas ostáva Afrikou očarený aj vo svojej najnovšej knihe Čierne na čiernom (Koloman Kertész Bagala, 2013). Jej obraz je však výrazne drsnejší, desivejší a naturalistickejší než predtým: nájdeme v ňom menej rozprávkovosti, zato však viac živelného násilia a temnoty…” (Lenka Szentesiová)
Rankov je čitateľsky ústretový pre svoje tradičné chápanie dejovosti ako opory textového rozvíjania, no zároveň dokáže tento nerušený reliéf lámať profilovaním postáv. Tu kdesi Rankov začína byť komplikovanejší: modelovanie postáv rozprávačom sa zameriava na psychológiu jednotlivca vystavenú osudovému konfliktu s realitou, fungujúcim spoločenstvom či poriadkom života, s pravidlami, so systémom i s vlastnou rolou… (Radoslav Matejov)
“Ballovo oko sa zahľadí až do samej podstaty človečenstva” je názov recenzie Lucie Krbatovej na najnovšiu zbierku poviedok Oko. Kniha sa dostala do finále ceny Anasoft litera 2013. Prečítajte si recenziu…
“Slovenská prozaička vydala knížku ve výrazném růžovém přebalu, obsah ale není žádná „růžová knihovna” pro slečny. Ač je hlavně o dětech, není pro děti. Piata loď je próza, která se místy hodně zařezává do masa, byť je vyprávěná převážně z perspektivy dvanáctileté holky.” Jiří Hájíček
“Rakús stavia čitateľa takmer na roveň autorovi, ráta s jeho poučenosťou, schopnosťou dotvoriť dielo, totiž také, ktoré sa nevyčerpáva príbehom a ktorého recepcia sa ani nekončí vo chvíli, keď sa rozprávanie zavŕši. Umeleckú literatúru, ktorá „spája osobitosť s hodnovernosťou, autenticitou”, príkro vymedzuje vo vzťahu k populárnej (vhodnejší by bol azda iný atribút), totiž „povrchnej, lineárnej literatúre zábavného typu”...” píše Ľudovít Petraško.
“Kniha je zručným spracovaním aktuálnych tém, akými sú mesto a dvojdomovosť (alebo skôr „bez-domovosť”), ale aj postsocializmus a feminizmus. Autorka navyše do ovzdušia slovenskej literatúry prináša čerstvý závan aj z hľadiska zobrazenia sexuality. Dvojpoviedka Trianon-Delta zachytáva vzťah dvoch mladých žien, ich zbližovanie a chýbanie si, ale aj zúfalé fungovanie vo vzťahovom trojuholníku…” (Lenka Krištofová){jcomments on}
“Monika Kompaníková vo svojom románe preukázala naozaj nadpriemerný rozprávačský talent, za ktorým však nezaostáva ani jej nápaditý cit pre opisy prostredia a schopnosť navodzovať autentickú atmosféru.” (Jozef Kuric)
“Kdesi medzi príbehy magického realizmu a smutné príbehy zo slovenskej provincie patrí Ballova novela V mene otca. Koho nadchne, ten zhltne pomerne útlu knižku za tri hodinky a bude si pochvaľovať, lebo si ozaj dobre počíta.” (Juraj Fellegi)
“Je to príjemná, dobre napísaná a oddychová zbierka poviedok, ktoré napriek predsudkom vôbec nie sú textami o trendy, fashion a umeleckom - no neuveriteľne nudnom - svete okolo Central Parku…” Tomáš Prokopčák{jcomments on}