František Miko

(13. 4. 1920 - 13. 11. 2010)

Literárny teoretik, autor významnej koncepcie štýlu. V rokoch 1973 – 1985 vedúci Oddelenia teórie literatúry v Literárnovednom ústave SAV (predchodca dnešného ÚSlL SAV). Na začiatku vedeckej práce sa profiloval ako lingvista (v rokoch 1956 – 1969 bol vedeckým pracovníkom Ústavu slovenského jazyka SAV na vysunutom pracovisku v Košiciach: monografia Rod, číslo a pád podstatných mien, 1962; pre Morfológiu slovenského jazyka, vydanú v SAV roku 1966, napísal kapitoly Podstatné mená a Príslovky). Od štylistických analýz literárnych diel prešiel k formulovaniu originálnej výrazovej koncepcie štýlu. Systematickému výkladu jej prvej podoby je venovaná kniha Estetika výrazu (1969). Miko v nej zároveň teoretický model preveruje interpretáciami konkrétnych diel staršej i súčasnej slovenskej literatúry. Svoju koncepciu obohatil podnetmi generatívnej gramatiky v práci Text a štýl (1970). Vysvetľovaciu silu výrazovej sústavy potvrdili aj analýzy textov v súbore štúdií Od epiky k lyrike (1973). Významným príspevkom k problematike básnictva je monografická práca Umenie lyriky (1988). Osobitostiam literatúry pre deti a mládež sa venuje v knihe Hra a poznanie v detskej próze (1980). Inicioval výskum literárnej a umeleckej komunikácie, jeho teoretické modely tvoria metodologickú základňu špecializovaného Ústavu jazykovej a literárnej komunikácie (predtým Kabinet literárnej komunikácie a experimentálnej metodiky), ktorý v roku 1967 (na Pedagogickej fakulte v Nitre) spoluzakladal.

(Text: Dana Hučková, Vladimír Barborík, http://www.sav.sk)