62 / 69 ‹ First < 60 61 62 63 64 > Last ›
“Liečiteľ je iný ako moje ostatné knihy, pracoval som na ňom sedem rokov a mám k nemu zvláštny vzťah. Keď si ho prelistujem, zdá sa mi, akoby som ho ani nepísal ja. No dôležitejšie ako to, kam ho zaraďujem ja, je otázka, ako ho vnímajú čitatelia.”
” Rozprávky som začal písať až po niekoľkých cestách, očarený tajomstvami a vzťahom tamojších obyvateľov k životu. Na chvíľu som nazrel do sveta, kde neexistuje čas a kde človek naplno vychutnáva prítomnú chvíľu.”
” V recenziách sa človek často dozvie zaujímavé veci. Ja som napríklad aj „slobodný v slovách, úsporný vo výraze, silne pripomínajúci kačacie nohy na horiacom chodníku“. S podobnými informáciami je niekedy zložité vyrovnať sa, a preto radšej kritiku nechávam voľne plynúť.”
“So svojou pamäťou by som nikdy nešiel na majstrovstvá sveta v spomínaní. Človek si vie ťažko zrekapitulovať, aké dôvody ho vedú k jeho postojom alebo čo v podvedomí sa skrýva za jeho názormi a textami. Pamätám si však, ako ma na základnej škole hlboko zasiahli každoročné televízne pohreby sovietskych štátnikov a pohľad na nasilu plačúcu triednu učiteľku.”
“Prvých päť strán, kým sa človek rozpíše, stojí za prd, potom sa dovolenka končí a môžem to zabaliť. Vždy je lepšie vziať si voľno na dva mesiace, prvý týždeň preflákať a potom to už ide.”
“Utopickosť Štrpkovej predstavivosti „kolísania sa trávou“ ako hodnoty, teda prírodnosti ako pozitívnej skúsenosti v opozícii s mestskosťou sa aj dnes a myslíme že práve dnes dostáva do centra a ťažiska pozornosti, nehovoriac o fascinácií portugalským oceánskym pobrežím.”
“Každé ráno sa musím dostávať do kondície. V lete je to troška lepšie v tom, že môžem mať otvorené pri fajčení okno, lenže v zime, keď vyfajčím v izbičke tri-štyri cigarety, musím vetrať a zasa je zima. Takto v lete mám otvorené okno a pekne v prievane si klepkám romány.”
“V každej zo svojich kníh tvorí Rakús zvláštny, osobitý svet. Trochu paradoxne sa mu to darí preto, že dokáže presne vidieť svet, v ktorom žije. A presne o ňom písať. Opravme preto tvrdenie z prvej vety: Stanislav Rakús je jeden z najpresnejších slovenských prozaikov. Zaslúži si svojich vnímavých čitateľov.”
“Postava, aj keď je vymyslená, je predsa svojim spôsobom reálna. Je to ako tvoje druhé ja, ktoré ti často oponuje a háda sa s tebou. Neviem presne definovať prečo som tam túto postavu dal – asi preto, že zhmotňuje môj protipól.”
“Možnosť našej voľby do istej miery ovplyvňuje aj spoločnosť, v ktorej žijeme. To znamená, že ak sa niekto cíti pod tlakom okolností, že si nevybral dobre alebo mu nebola vybratá dobrá životná možnosť, nie je to len jeho chyba, chyba jeho voľby, ale aj vec spoločenských vzťahov, ktoré nemožno opomenúť.”