“Jeho mohutný smiech neskôr neraz rozochvel aj steny Slovenských pohľadov, keď som tam robil redaktora. Kto by bol vtedy tušil, že v svojráznom bohémovi, priam prekypujúcom bujarou telesnosťou, sa skrýva budúci pustovník, fanaticky oddaný tvorivej práci!”
“Okrem toho, že študoval-neštudoval, bol pravidelným návštevníkom spisovateľského klubu, bohémom, diskutérom, parodizátorom aktuálnych politických hesiel (,,Súdruhovia, len smelo a ľahostajne.“), mystifikátorom a všeličím iným; napokon najmä spisovateľom.”
“Podľa šablóny písal len ten, kto chcel. Mňa aj v minulom režime prekladali na západe. Ale aj dnes platia šablóny - vytvárajú ich, žiaľ, samotní čitatelia. Ale tí, ktorí milujú vôňu kníh, sa väčšinou uchyľujú radšej ku klasike alebo literatúre faktu a nečítajú hocičo.”
“Moc má okrem iného diabolskú schopnosť: ten, ktorý sa moci bojí, tuší v najhlbšom vnútri, že moc sa ho raz spýta na niečo, čo nečakal. A moc zas počíta s tým, že dotyčný bude klamať a za žiadnych okolností nepovie pravdu, iba keď ho k tomu donúti.”
13. ročník literárnej súťaže POVIEDKA 2009 bude vyhlásený 3. júna. Príspevky sa prijímajú do 13. augusta a bude ich posudzovať porota, zložená z uspešných finalistov predchádzajúcich ročníkov: Peter Šulej (predseda), Agda Bavi Pain, Balla, Marcel Forgáč, Michal Habaj a Svetlana Žuchová. Súťaž vyhlasujú OZ literarnyklub.sk a vydavateľ Koloman Kertész Bagala, hlavným sponzorom je spoločnosť Asseco Solutions, distributér softvéru Datalock.
Člen klubu môže každý pracovný deň začať kávičkou a najnovšími literárnymi správami — založili sme novú rubriku (Video) denník spisovateľa. Túto stredu napríklad Stanislav Rakús, laureát Ceny Dominika Tatarku, vo svojej pracovni konečne pripustil, že rukopis novej zbierky poviedok Telegram považuje za ukončený. Dobrý dôvod na oslavu! Kniha vyjde v tvrdej väzbe 13. októbra 2009 a členovia si ju možu predplatiť prostredníctvom našej internetovej zásielkovej služby so zľavou 50%.
“Turecko je v knihe použité ako metafora cudziny, v podstate by to mohla byť ľubovoľná cudzinka. Fakt, že človek je cudzinec, ma fascinuje. A s ňou mám dosť veľa skúseností, aby som ju autenticky opísala.”
“Je mi cudzie delenie na ženské a mužské písanie a už sa akoby automaticky bránim označeniu ženské písanie. Naša kultúra je plná klišé o tom, čo je ženské a čo mužské. Mňa by celkom lákalo napísať knihu z pohľadu muža, ale predsa len, nemôžem sa vžívať do niečoho, čo nie som.”
“Som typ autora, ktorému sedí rozprávanie. Necítim sa dobre vtedy, keď mám písať dialógy, priame reči. Túto knihu som sa pokúsil napísať ako Afričan. Čiže je to priame rozprávanie, priame príbehy obyčajných ľudí zo stredu Afriky. Snažil som sa vcítiť do ich kože…”