49 / 69 ‹ First < 47 48 49 50 51 > Last ›
“Nakopilo sa mi množstvo maličkých príbehov a keď som si ich v hlave ukladal, mal som pocit, že osudy ich postáv sú v niečom príznačné pre spoločenský vývin deväťdesiatych rokov minulého storočia a že tak, ako sa ľudia správali v uzavretom priestore dabingového štúdia, správajú sa aj v celej spoločnosti.”
Prvý Ballov videodenník sme natáčali bezprostredne po tom, ako sme porotcovi súťaže Poviedka 2009 doručili prvú várku súťažných príspevkov. Ako sa s touto úlohou vyrovnáva, nám odhalil v prostredí svojej pracovne.
Je to skoro ako aforizmus od Tomáša Janovica: To, čo sa začiatkom dvadsiateho storočia predávalo ako “romány pre slúžky”, dnes kupujeme ako “romány pre dámy”.
“Balla sa po celý čas prejavuje v duchu svojho naturelu systematika: súčasťou jeho vyrovnávania sa so svetom je programový boj proti všetkému, čo považuje za „povrchné, zmätené, nepresné a nepravdivé“ a čo jeho autorské alter ego v konečnom dôsledku zneisťuje a odvádza sústredenia na bytostné otázky.”
Zbierka poviedok laureáta Ceny Ivana Kraska je čitateľským zážitkom pre milovníkov múzickej literatúry.
Edmund Hlatký (nar. 1957) je autorom, ktorého spisovateľské majstrovstvo literárna kritika oceňuje, no širšej čitateľskej verejnosti zostáva v záplave populárnej zahraničnej a domácej literatúry menej známe. A to aj napriek tomu, že jeho literárny aj osobnostný prejav je v našich pomeroch ojedinelý.
Abraka Dabraka je názov najnovšej knihy Edmunda Hlatkého. Predstavil ju v kaviarni Next Apache 3. júla v cykle Literárne kino. Názov je symbolický, ako spisovateľ objasnil, predstavuje veľké kúzla s ľuďmi, ktoré sa tu dejú.
Obálka príjemná na dotyk, príťažlivá i vizuálne a keď zalistujeme stránkami z dobrého papiera, nemôžeme si nevšimnúť ilustrácie (Juraj Puchovský), ktoré hneď zaujmú svojou surrealistickosťou.
Monika Kompaníková predstavila v Literárnom kine svoju pripravovanú prózu s názvom Piata loď. Večerom, počas ktorého sa okrem čítania tradične aj maľovalo (tentokrát pod patronátom Milana Prekopa), sprevádzal Dado Nagy.
“Nikto mi neveril. Ombudsman mi odpísal, že moju žiadosť postúpil, prezident to isté, minister, že nie je kompetentný. V skutočnosti ma všetci mali na háku. Budú sa vybavovať so zúfalcom, čo si na nič nepamätá. Ale aj keby som si pamätal. Kašľali by na mňa. Majú iné, radostnejšie problémy.”
