“Slovenská prozaička vydala knížku ve výrazném růžovém přebalu, obsah ale není žádná „růžová knihovna” pro slečny. Ač je hlavně o dětech, není pro děti. Piata loď je próza, která se místy hodně zařezává do masa, byť je vyprávěná převážně z perspektivy dvanáctileté holky.” Jiří Hájíček
O štěstí i neštěstí dnešních dětí, životodárném hroužení se do sebe, zašlém sídlišti, kde se zastavil čas, kouzlu vinic kolem Pezinku, ale také o průniku žen do slovenské literatury a zhovadilosti médií jsme si povídali s Monikou Kompaníkovou, která za svůj román Pátá loď získala nejprestižnější literární cenu Anasoft litera.
“Rakús stavia čitateľa takmer na roveň autorovi, ráta s jeho poučenosťou, schopnosťou dotvoriť dielo, totiž také, ktoré sa nevyčerpáva príbehom a ktorého recepcia sa ani nekončí vo chvíli, keď sa rozprávanie zavŕši. Umeleckú literatúru, ktorá „spája osobitosť s hodnovernosťou, autenticitou”, príkro vymedzuje vo vzťahu k populárnej (vhodnejší by bol azda iný atribút), totiž „povrchnej, lineárnej literatúre zábavného typu”...” píše Ľudovít Petraško.
“Kniha je zručným spracovaním aktuálnych tém, akými sú mesto a dvojdomovosť (alebo skôr „bez-domovosť”), ale aj postsocializmus a feminizmus. Autorka navyše do ovzdušia slovenskej literatúry prináša čerstvý závan aj z hľadiska zobrazenia sexuality. Dvojpoviedka Trianon-Delta zachytáva vzťah dvoch mladých žien, ich zbližovanie a chýbanie si, ale aj zúfalé fungovanie vo vzťahovom trojuholníku…” (Lenka Krištofová){jcomments on}
Nekróza reprezentuje zlo sveta. A literárne spasiteľstvo Edmunda Hlatkého spočíva v jeho zachytení. Vypočujte si autorský komentár k pripravovej novele…
“Asi najzaujímavejšej knižke z tohtoročnej prozaickej produkcie (Z.Kepplová: Buchty švabachom) sa podarilo podať hodnovernú a výstižnú správu o životnom obzore jednej generácie, a vlastne aj o stave sveta, v ktorom všetci žijeme…” napísala Ivana Taranenková.
Prečítajte si, čo si o knihe myslia iní respondenti ankiet o najlepšiu knihu roka 2011…
“Ak sa porotcovia zhodnú, že si cenu zaslúžim, treba im s istými pochybnosťami aj veriť. Ja si cenu neudeľujem sám. Keby to tak bolo, možno by som sa neocenil vôbec,” hovorí na margo nedávneho prevzatia Ceny Jána Langoša IVAN KADLEČÍK, jeden z mála slovenských literárnych disidentov v normalizačnom dvadsaťročí. Človek, ktorý považuje život v pravde a mravnosti za samozrejmosť, spisovateľ, ktorý nie je v žiadnej stavovskej organizácii a preto sa nemusí s nikým vadiť. Iba ak sám so sebou, čo považuje za najviac produktívne a kreatívne.
Tváre roka 2011: Slováci, ktorí pohli Slovenskom Títo ľudia nám robia oveľa lepšie meno ako všetci politici dokopy. Sú to naše biele vrany (niektorí doslova) a ukazujú nám, že sa dá žiť aj inak. Vedci, aktivisti, umelci…