10 / 17 ‹ First < 8 9 10 11 12 > Last ›
„Preferencie v jednom kuse upadajú,” hovorí Koláčik. „Dvetisícdesať-tridsaťpäť percent. Dvetisícštrnásť - už len dvadsať deväť percent. A včera? Dvadsaťtri! Vieš, čo to znamená?”
Flaubert Pico zazerá ako hrom do duba a mlčí. Vie on veľmi dobre, čo to znamená. Mocní sponzori poodskakujú ako potkany z topiacej sa lode a strana, jeho milovaná strana, klesne na dno. O dve ďalšie volebné obdobia po nej ani pes neštekne…
Cez zúžené ulice
cez odvrátené aleje premlčať sa
k ožiareným cintorínom
Stromoradie nahradené tmou
udýchaný kôň na konci cesty
víno ukáže kam
Uršuľa Kovalyk je prozaička a dramatička. Narodila 31. decembra 1969 v Košiciach, žije v Bratislave, pracuje s bezdomovcami a píše divadelné hry pre Divadlo bez domova (Oktagon, Krvavý kľúč ai.). Vydala dve zbierky poviedok Neverné ženy neznášajú vajíčka, Travesty šou a román Žena zo sekáča. Jej najnovšia poviedka má názov Čipka.
Nová poviedka autorky ocenenej v 13. ročníku literárnaj súťaže Poviedka 2009 nielen o lopúchoch, o šafranoch, o jedliach, o Eme, o princeznej z Bourbonu, o Karolínke, o donskom kozákovi, o prameni lásky…
Ján Mičuch píše aj aforizmy, epigramy, básne, poviedky, prípitky a kabaretné pásma. Vydal zbierku básní Ticho, tichšie, horúco a audiokazetu fejtónov Denník cestovateľa v Supershope. Je dvojnásobným finalistom literárnej súťaže POVIEDKA. Prečítajte si jeho krátke humoristické básne…
Keď napríklad nefunguje literárna kritika a hodnotový systém, nenájde sa ani jeden odborník, ktorý by povedal, že obdivované spisy Ľuba Dobrovodu a podobných sú hovadiny…
Laco Kerata je finalista Ceny Anasoft litera 2010 za humoristický román Zlý herec. Debutoval v roku 1991 zbierkou básní Hriešny spánok. Píše prózu (Mám sa), drámu (Večera nad mestom, Rádiové hry), poéziu (Prišiel som, videl som), divadelné (Zvlčenie, Extempore, Rádio Chaos) a rozhlasové hry (Na hladine, Chrobáci v škatuli). Pripravuje na vydanie zbierku Malé domov.
Raz dávno vyrezával podľa dievčaťa. Mal urobiť sochu svätej Uršule. Dievča malo modré oči. Ich farba bola rovnaká ako farba oblohy. Vtedy sa prvýkrát preľakol. Bál sa modrej. Jediná z farieb sa mu videla posvätná. Odrazu bol neistý, stál pri dverách dielne. Dievča sa vyzlieklo, bolo nahé. Telo sa mu vlnilo ako vysoké, štíhle trávy pri mori, dole na juhu, keď sa zdvihol vietor. V jeho očiach videl žiadostivosť...
