15 / 17 ‹ First < 13 14 15 16 17 >
Mišo nie je obyčajný pijan: prevrátiť pohár a vydúchnuť! Vníma víno všetkými zmyslami. Uchom počuje, ako bublinky poskakujú a šuštia, akoby štebotali prastarú báj. Okom sa pasie na jeho zlatožltej farbe, na tom ohni, ktorým hrá, na tých iskrách, aké sype. Rukou cíti chlad. Nosom jedinečnú vôňu. No a jazyk, ten dá všetkému korunu.
Na workshope v Rimini chodila Juliana po meste tak dlho, až konečne našla niečo povedome hnusné. Za traťou, tam kde už turisti nezájdu, za posledným víťazným oblúkom bol rozdrbaný parčík. Zakrslé borovice, neporiadne pokosená tráva, náznak lavičiek, zanedbané chodníky. Tam sa posadila, zadok jej previsol cez chýbajúcu latku a tam jej duša našla chvíľkový domov.
Opustila ma žena. Opustila ma kvôli môjmu strachu. Vraj pri mne nechce prísť o rozum, povedala, keď odchádzala. V očiach mala slzy a v rukách to najdôležitejšie zabalené v kufri. Byt mi nechala…
“Hranica medzi záhradou a bytom neexistovala. Ani medzi mojím životom a životom iných ľudí. Vďaka nebu som vedela, že ten jeden život nebude nikdy možné spustiť znovu ako film na dvd.”
Autor poviedky Balla sa narodil 8. mája 1967 v Nových Zámkoch, debutoval zbierkou poviedok Leptokaria (1996), za ktorú získal Cenu Ivana Kraska.Vydal: Outsideria (1997), Gravidita (2000) Tichý kút (2001) a Unglik (2003). V Slovinsku mu vyšiel výber poviedok Dvojsametnost (vyd. Apokalipsa, Ľubľana 2005) a v Poľsku pripravuje na vydanie preklad jeho prvej zbierky Wydawnictwo Czarne. Nová Ballova kniha, z ktorej poviedku publikujeme, vyjde v septembri a bude mať názov De La Cruz.
Mal by ísť za šamanom, nechať si vybičovať to bláznovstvo z tela. Kúpiť si džudžu. Každý normálny človek by to už dávno urobil. Pretože všetko na svete má svoju príčinu a zlo treba vyhnať...
Boris Lilov sa narodil 27. mája 1977 v Bratislave. Ukončil Matematicko-fyzikálnu fakultu UK v Bratislave. Je zakladateľom klubu Hyperion, ktorý sa zaoberá skúmaním paranormálnych javov a iných zvláštností. Svoje poviedky a básne publikoval v SME, Revue aktuálnej kultúry RAK, Novom slove, Slovenských pohľadoch a na internete Amnezia.sk a Madness.sk. Je finalistom 9. ročníka literárnej súťaže POVIEDKA 2005 TIPOS a pripravuje na vydanie svoju prvú zbierku poviedok.
Laco Kerata (*1961) je absolventom réžie na bratislavskej Divadelnej fakulte VŠMU. Po škole pôsobil ako herec a režisér v Trnave, Čadci a v bratislavskom divadle Stoka. V súčasnosti predstavuje svoju tvorbu vo vlastnom divadelnom združení MED, hudobnom projekte Sisas Food & Keratas Drink a literárnej skupine Živý dôkaz. Je aj autorom viacerých rozhlasových hier. Vydal básnické zbierky Hriešny spánok (1991), Prišiel som, videl som… (2000), dve zbierky dramatických textov Rádiové hry (1998) a Večera nad mestom (2001) a zbierky poviedok Mám sa (2004) . Publikované poviedky sú z pripravovanej knihy s názvom Malé domov .
Peter Krištúfek (1973) vyštudoval Filmovú a televíznu réžiu na VŠMU a aktívne sa jej venuje. Nakrútil jeden televízny film a niekoľko kratších dokumentárnych a hraných filmov, ktoré získali viaceré ocenenia na festivaloch. Je trojnásobným finalistom literárnej súťaže Poviedka. V roku 2002 debutoval knihou Nepresné miesto a bol za ňu ocenený prémiou Ivana Kraska. Vlani vydal druhú zbierku poviedok Voľným okom a do tlače pripravuje novelu Hviezda vystrihnutého záberu.
Živý dôkaz (*2005) je komorný javiskový program a zároveň názov personálnej únie prozaikov, básnikov, hercov, dramaturgov, režisérov a vydavateľov. Program Živého dôkazu tvoria akustické cvičenia, kolektívne rytmické radovánky, nenapodobiteľné pohybové aktivity a odvážna bezprostredná prezentácia krátkych literárnych útvarov samotnými autormi spôsobom v našich končinách právom považovaným za exotický. Personálnu úniu Živý dôkaz reprezentujú Koloman Kertész Bagala, Karol D. Horváth, Vladimír Janček, Laco Kerata a Silvester Lavrík.