Vošiel do lesa a okamžite sa zotmelo. Obklopili ho podivné zvuky, v ihličí niečo zasyčalo, nad hlavou mu preleteli netopiere, v diaľke zahúkala sova, kdesi pred ním praskla pod nohou nejakého zvieraťa vetvička. Slnko sem nepresvitalo, podivné šero mu sťahovalo hrdlo a vytláčalo ho nazad, na svetlo, ale Tomáš sa prikrčený tak, ako to videl vo filme, zakrádal dopredu.

Penczi ma zvykol pozvať k sebe domov: bývali v starom viacposchodovom dome bez výťahu, na štvrtom poschodí vo veľkom pošmúrnom byte. Tmavé  parkety bez kobercov pod našimi krokmi praskotali. Vydávali zvláštnu vôňu potuchnutého starého dreva - taký pach som raz zacítil v kostole vedľa spovednice. Bol to neprehľadný byt s množstvom izieb - a jedna bola zamknutá: býval v nej podnájomník…

Redaktorka poďakuje za rozhovor, vypne mikrofón, zhlboka si vydýchne a zaborí hlavu do dlaní. Cíti sa ponížená. Uvedomuje si, že z jej neistého prejavu bude každému jasné, že o modernej literatúre nemá ani poňatie…

Lietajúci skúter riadim prvý krát, riadenie je príliš zložité, som technický antitalent. Neviem ako zvládnuť turbulencie, ostreľovanie.  Zvyšujem rýchlosť, okolie sa mení do rozťahanej šmuhy, nič nevidím.  Riadenie sa mi vymyká spod kontroly..