V novembri 89 som robil to, čo vždy. Presnejšie povedané, usiloval som sa poctivo vykonať všetko, čo prináša deň, či už prečítať si noviny, knihu, urobiť raňajky, zahrať si na organe, nakŕmiť sliepky a zajace, zakúriť v peci a tak ďalej a tak podobne.
Na prelome októbra a novembra 89 som strávil pár dní vo vtedy ešte západnom Berlíne. Bol som si kúpiť svoje prvé PC. Preto sa mi podarilo cestou stráviť 28. október na Václavaku v Prahe, kde bola celkom veľká demonštrácia a prvýkrát som zažil kordóny s obuškami, uzavretie všetkých ulíc a vchodov do metra. Neustále nás vyzývali na rozchod - bez možnosti niekam ísť.