Predstavivosť

Uverejnili toto: spisovateľ X si nedokáže predstaviť, že by niekto, kto sa venuje hudbe, nerobil zároveň aj literatúru a naopak. My si zasa vieme predstaviť nielen literáta, ktorý sa nezaoberá hudbou, ale aj literatúru a hudbu bez spisovateľa X.

Výskumník

Choval som medvedie mláďa.

Huňatý tvor sa mal v mojej spustnutej, burinou do výšky chlapa zarastenej záhrade vynikajúco, pravdepodobne sa tam cítil ako kdesi v slovenskej divočine, odkiaľ pochádzal. Medzi rastlinami vyšliapal dlhé kľukaté chodníky, po nich potom behal, smiešne krútil chlpatým zadočkom a občas zvedavo dvíhal hlavu s pootvorenou papuľou hore, k nebu a slnku, voľačo si stále mrmlúc. Alebo priadol ako mačka? Je to mačka, pomyslel som si neraz s nádejou a láskou.

Dnes som sa ako vždy prišiel na zviera pozrieť. Vidím, že došlo k radikálnej zmene: je oveľa väčšie. Pohybuje sa pomaly, ale zato hrozivo a pohľad zlomyseľných drobných očí zo mňa nespúšťa ani na sekundu. Kdeže mačka! Medveď, ktorý cez noc zrazu dospel. Ušiel som pred ním na strom s hanebne tenkým kmeňom a nízkou korunou, medveď ma však poľahky dočiahol a teraz mi obrovskou labou ťaží hruď, mliaždi v nej kosti a pazúrmi vniká do priedušiek a pľúc so samozrejmosťou, s akou sa deti po skončení vyučovania zvyčajne vracajú domov.

Zatiaľ čo z ranenej špongie prudko uniká vzduch a mysticky žiariaca krv, ja - vďaka návratnému snu, ktorý sa opakuje noc čo noc - so zatrpknutosťou neuznaného vedca skúmam zmeny, vyvolané v mojich pľúcach smrteľnou chorobou.

Sebec

Prvej pomáham vynášať smeti z bufetu.

Druhej pomáham formulovať myšlienky.

Tretej pomáham robiť si zo mňa debila.

Pomáham štvrtej šíriť klebety o druhej a prvej. O piatej štvrtá ešte nevie a tretia jej nestojí za zmienku, lebo má podľa nej neatraktívne kozy.

Pomáham piatej ukončiť vzťah a začať nový, ktorý sa ocitne v závoze pre druhú.

Šiestej pomáham ojebávať kolektív. Tvári sa, že je suverénna a že má revolučné sklony. V skutočnosti ide o ďalšiu sivú myš, ktorej pomáham zabudnúť na túto aj na iné pravdy.

Pomáham bratovi. Volal mi z Plzne. Potreboval pomoc, pôžičku, aspoň desaťtisíc. Nepožičal som mu, a tak som mu pomohol k dobrodružstvu: po niekoľkých dňoch dorazil z Plzne pešo, veľa rozprával a strašne sa smial. Prišiel o rozum. Neďaleko Prahy ho pri diaľnici znásilnil recidivista, hovoriaci perfektne po slovensky.

Pomáham inštitúciám brata navždy internovať.

Pomáham siedmej vyjasniť si veci:

- Klaudia, - hovorím siedmej, - vy tu na obrubníku pred činžiakom sedávate po celé prázdniny preto, lebo vás ešte nikto neobjavil. Ale ja vám pomôžem.

- Ako? - pýta sa a v tóne otázky sa koncentruje celá hrdá dievčenská arogancia.

O čosi neskôr siedmej pomáham zbaviť sa posledného kúska odevu, tmavočervených nohavičiek. Je noc. Klaudia, šepkám siedmej vzrušene. Pomáha mi to z rozpakov.

Pomáham začínajúcim lasičkám. Vediem ich výcvik: trénujú na budúci kontakt so skutočnými mužmi.

Pomáham vysvetľovať.

Pomáham zahmlievať.

Pomáham prežiť a sofizmami pomáham aj nežiť: prvej, druhej; tretej už menej; tretej už len mojím vlastným opakom alebo inokedy práve terčom mojej nenávidenej tváre, obrazom nepriateľa, grimasou a prudkým gestom bratovraha; štvrtej a šiestej radosťou z domnelej manipulácie ďalšími; piatej a siedmej potom celkom všeobecne.

Pomáham dobrému ocinovi byť skvelým ocinom. Slúžim mu ako príklad nezodpovedného egoistu, ktorý sa nechce rozmnožovať, a teda nechce udržiavať v chode najlepší z možných svetov. Dobrý ocino sa pri mne na ulici zakaždým na chvíľu zastaví a opovržlivo ma pozoruje. Práve v týchto chvíľach sa stáva vo svojich predstavách skvelým; skvelosť v ňom pyšne rastie; skvelý ocino rýchlo odchádza, lebo chce byť s rodinou. Potom, jemne prikladajúc pery na oblý hrudník svojej dvojročnej dcéry, medzi drobné bradavky, vysiela signály do Akaše, myšlienkového obalu Zeme, do večnej kroniky: toto a toto je skvelosť, takto a takto. Pomocou neoklamateľného systému synchronicít sa jeho myšlienky stávajú myšlienkami mnohých ďalších skvelých ocinov na celom svete.

Pomáham nadosobným génom pracujúcim v ocinovom nevedomí otvárať šampanské.

Pomáham totálnemu fiasku nadobudnúť status spôsobu života a obyčajnej každodennosti. V tomto zmysle cestu od jedného fiaska k druhému dláždim vlastným bytím.

Pomáham susedom uvedomiť si, akými sú dobrými susedmi; som vďačný za to, že keď mi uchmatnú výťah pred nosom, chichocú sa celkom potichu: chichot je unášaný dolu do výťahovej šachty. Vnímam ho len niekoľko sekúnd.

Pomáham všetkým zamestnancom úradu, čo nehrajú volejbal. Na športových akciách posedávajú pri ihrisku, nedokážu odísť, vidia ženské telá v pohybe: ak sú nešťastnou zhodou okolností mužmi, žalude sa im tisnú o zipsy na rázporkoch. Pomôžem im, zlákam ich na pivo, vysvetlím im škodlivosť športu a neskôr im pomáham vracať.

Pomáham starcom v starobe: prezrádzam im, že už ako šestnásťročný som mal aspoň osemdesiat a odvtedy sa na tom nič nezmenilo. Sedím pri starcoch a vedno zhovievavo pozorujeme aktivity hmyzu. Staroba je krásna a ľahká. Človek má čoraz bližšie k nádeji. A človek už nemusí nijako ospravedlňovať svoju nehybnosť. Spolu pozorujeme agilných: mŕtveho muža s mŕtvou ženou a mŕtvym dieťaťom - obďaleč pri stolíku kaviarne v rámci rodinnej pohody popíjajú kofolu. Je nedeľa, ťaživé popoludnie. V očiach mŕtvol láska ako lusk. Život majú za sebou, hoci ešte pred sebou.

Pomáham duši, aby unikla z väzenia tela a na slobode potom donekonečna zúfalo nostalgicky poplakávala.

Pomáham Jožovi z Tornádo baru, aby si mal do koho udrieť. Drží ma pod krkom a udiera:

- Poznáš ma, do p…?

- Poznám.

- A Mariána Királya poznáš, do p…?

- Poznám.

- Tak na! Na! Na!

Pomáham mu, až kým neodkväcnem.

Pomáham každej žene, čo drží v dlani mobil a ešte aj škatuľku cigariet. Každá žena s mobilom a škatuľkou má také dlhé prsty, že to hravo zvládne. Nie som žena, nemám mobil ani škatuľku, takže im navyše pomáham prehlbovať si pocit pohŕdavej nadradenosti. Pomáham im nadýchnuť sa a následne prudko vydýchnuť vo chvíli, keď si dlhé prsty zaboria pod mach do mäkučkej pošvy.

Pomáham Stanislave zistiť, kto je najväčší k… medzi slovenskými spisovateľmi. Keď vysvitne, že ja, pomáham jej vyrovnať sa s tým: do mojej tvorby predsa len vkladala určité nádeje.

Pomáham Obuchovi so zháňaním žehličky. Nakoniec mu darujem vlastnú, ktorú mi darovala starostlivá kamarátka. O hladkosť Obuchových elegantných košieľ je postarané. V nich trávi svoj katastrofálne osamelý život.

Chcel som pomôcť Ježišovi odviesť pozornosť ľudstva od jeho učenia a osoby, ale keď opúšťal kríž, povedal mi:

- Nechajme to hádam na Petra.

Pomáham teda aspoň Nietzschemu byť aktívnou súčasťou tohto sveta.

Pomáham tretej cítiť sa ako víťazka, žiaduca a silná; na striebornom podnose som jej podal kalich, meč a odvahu konať bez ohľadu na city, čo ju definitívne zmenilo na netvora.

- Si sebec, - odmenila sa mi.

A naozaj: keby som nebol, tak toto nenapíšem.

Úsilie

Odvrhni vsugerované predstavy o tom, aký si chorý. Nedovoľ žiadnej nemoci, aby ťa ovládla. Keby si sa podrobil, bol by to v tvojom prípade iba ďalší smiešny pokus o sebalikvidáciu, ktorý si navyše nechceš priznať - a pritom ešte poškuľuješ po mladých, zdravých a úspešných, v čistom odeve, s rodinami? Nevieš, ako veľmi ti prekážajú takéto veci, takéto situácie, takéto vzťahy? Tu, uprostred prázdnej hotelovej izby v malom meste pri Dunaji, kde za stenou vykrikujú cudzinci, tu si doma, tu si pán, vlastne všade si pán, ale tu si doma. V mrazivej výške nad svetom… No tak sa hoci aj podrob chorobe, pokojne. Ošľahanosť zlom, permanentná pripravenosť na zlé sú tvojím dobrom, z ktorého budeš ťažiť. Ešte včera si lamentoval, prečo si neonemocnel, keď naokolo zúri epidémia životu nebezpečnej chrípky, a teraz už máš poriadnu horúčku, ako vidno, stačí len chcieť. Hľa - si evidentne šťastlivec. Zapáčil si sa bohom. Ale je nebezpečné, keď chorý človek vypisuje nejaké poviedky, hrdý na svoju chorobu, lebo to znamená, že lamentuje len zdanlivo. A z choroby robí princíp, dokonca nasledovaniahodný príklad pre ostatných, síce zmätených, ale ešte nie stratených. No existuje nádej, že zdraví chorého prekuknú a budú pred ním varovať tých menej prezieravých čitateľov.

Potom bolo síce celé úsilie zbytočné, ale zbytočnosť je ďalší objavený poklad.

Nezohnal

Politik dosiahol požehnaný vek.

Poctili ho významnými oceneniami a rozličnými honoris causami.

Pri jednej z týchto príležitostí padla aj úctivá a obdivuplná otázka, kde vzal motiváciu po celý život obhajovať eurocentrické názory, odkiaľ pramenila zázračná energia, s ktorou tak zápalisto a neoblomne presadzoval nemecko-francúzsku koalíciu; okolo tejto koalície sa ako kurence okolo kvočky postupne zhrčili ostatné európske štáty, nuž ako dokázal - pýtali sa ho ďalej, pokračujúc v chválospeve - v zárodku rozpoznať dôležitosť tohto nemecko-francúzskeho spojenectva, za ktoré neustále loboval s takou húževnatosťou, že význam jeho osoby prerástol napokon význam jeho neveľkej rodnej krajiny? Svoju úlohu zohrala, prirodzene, aj obdivuhodná plynulosť, s akou hovoril jazykmi oboch týchto národov, takých dôležitých pre Európu a jej budúcnosť, ale čo teda spôsobilo, že sa po celé tie roky jasnozrivo orientoval práve na dva zdroje budúcej európskej jednotnosti?

Odvetil:

- Riaditeľ istej strednej školy v Nových Zámkoch, kde som svojho času študoval a zmaturoval, jednoducho nezohnal učiteľa angličtiny.

Teológ

Chodí sem do krčmy jeden chlapík z Jasovej, raz za mesiac, na malé pivo. Vždy mu rýchlo načapujem. No a včera večer som cestoval domov autobusom, unavený ako k… Fasa zájazdový autobus to bol. Skunčí moč tam smrdel. Kurva dobrý nos mám. No neprisadol si ten Jasovčan? Každé slovo - ako keby si si nos prisunul k jeho riti. Okno zarosené, ja som sa naklonil, akože chcem spať, a lapal som tú rosu z okna. Dvadsaťpäť minút, až do Semerova. Vieš, aké to boli muky? Ako nos k análu. A vieš, o čo ide?

Nie?

To ma Boh trestá.

Cyklus Poviedka na piatok pripravuje © Literárna a kultúrna agentúra LCA. Archív predchádzajúcich poviedok nájdete na http://knihy.sme.sk/poviedka

Balla žije v Nových Zámkoch. Narodil sa 8. mája 1967. Od roku 1992 začal časopisecky uverejňovať poviedky, knižne debutoval v roku 1996 zbierkou Leptokaria (druhé vydanie 2000, tretie vydanie 2002), za debut mu bola udelená Cena Ivana Kraska. V roku 1997 získal hlavnú cenu v literárnej súťaži Poviedka. Nasledovali prozaické knihy Outsideria (1997), Gravidita (2000, druhé vydanie 2003), Tichý kút (2001) a Unglik (2003). V Slovinsku mu vyšiel výber poviedok Dvosamljenost (2005, preklad Špela Šramel, vyd. Društvo Apokalipsa, Ľubľana). V Poľsku pripravuje preklad výberu z jeho tvorby Jacek Bukowski pre Wydawnictwo Czarne. Ballove prózy vyšli v časopisoch a antológiách v Bulharsku, Česku, Maďarsku, Nemecku, Poľsku, Rakúsku, Slovinsku a po anglicky v zborníku One Hundred Years of Slovak Literature. O týždeň bude na festivale Literárny cirkus pokrstená najnovšia, šiesta knižka s názvom De la Cruz. Obsahuje 26 textov, ktorými Balla síce pokračuje v línii načrtnutej predchádzajúcimi publikáciami, ale zasa trochu iným spôsobom, naďalej hľadajúc optimálnu formu literárneho výrazu.

SME 7. 10. 2005