Anasoft 2009 - Vasova
Cenu Anasoft litera získala Alta Vášová
a cenu čitateľov SME - Pavol Rankov
Porota ocenila na víťaznej knihe Alty Vášovej okrem iného aj fakt, že je vyzretým zhrnutím autobiografickej línie spisovateľskej tvorby
BRATISLAVA. Laureátkou štvrtého ročníka ceny Anasoft litera, dotovanej sumou 10-tisíc eur, sa stala Alta Vášová za knihu Ostrovy nepamäti z vydavateľstva F. R. & G. Cenu, ktorej súčasťou je aj sklená plastika Pala Macha, si prevzala včera v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca.
Porota, ktorú tento rok tvorili Milan Hamada, Fedor Matejov, Pavel Matejovič, Dado Nagy a Ivana Taranenková, zdôraznila, že kniha je vyzretým zhrnutím autobiografickej línie tvorby Alty Vášovej. Súčasne ocenila, že autorka striedaním analytického odstupu a naliehavosti osobnej výpovede vnáša do autobiografických žánrov, rozvíjaných Šikulom, Slobodom a Kadlečíkom, bohatú dokumentárnu evokáciu a ženskú citlivosť bez sentimentu a zahľadenia do seba.
Ďalšími finálovými účastníkmi boli Jana Beňová (Plán odprevádzania), Jana Bodnárová (Takmer neviditeľná), Oto Čenko (Ty nie si náš, teba zožerieme), Jana Juráňová (Žila som s Hviezdoslavom), Márius Kopcsay (Mystifikátor), Peter Krištúfek (Šepkár), Pavol Rankov (Stalo sa prvého septembra), Rumpli (V znamení hovna) a Juraj Šebesta (Keď sa pes smeje).
Cenu čitateľov denníka SME si včera prevzal Pavol Rankov, z hlasujúcich čitateľov bol vyžrebovaný Ján Bodnár z Hradca Králové, ktorý získal kolekciu desiatich finálových kníh.
Cena Anasoft litera sa udeľuje za pôvodnú slovenskú prózu vydanú v uplynulom roku. V prvom kole vybrala porota desiatku finalistov zo všetkých automaticky nominovaných 106 titulov. Doterajšími laureátmi sú Pavel Vilikovský (Čarovný papagáj a iné gýče), Marek Vadas (Liečiteľ) a Milan Zelinka (Teta Anula).
Včera sa súčasne začal aj multikultúrny festival Anasoft litera fest, ktorý potrvá do nedele 4. októbra. Jeho kompletný program je na internetovej adrese www.anasoftlitera.com.
Alta Vášová: Bijú sa vo mne stres a úžasná pocta
Aká bola vaša prvá reakcia na rozhodnutie poroty?
„Prekvapenie a zaskočenie. V prvom rade je to pre mňa stres, absolútny stres, na druhej strane, samozrejme, úžasná pocta. Tieto dve veci sa vo mne bijú. A, prirodzene, pociťujem a chcem vyjadriť veľkú vďačnosť svojej rodine, ako aj vydavateľstvu F. R. & G.”
Mali ste svoj skrytý či jasný tip na víťaza?
„Najbližšia mi bola próza Jany Beňovej Plán odprevádzania, tá vo mne vyslovene rezonovala a myslela som, že to bude práve ona, kto získa cenu.”
Čo podľa vás porota najviac ocenila na vašej knihe, ktorú tvorí cyklus voľne radených, navzájom prepojených textov Sestričky, S Boženou, Úlety a Dolety?
„To si vonkoncom neviem predstaviť, dúfam, že môžem škrtnúť moje životné jubileum. Fakt ma to vyslovene zaskočilo, je to súkromná próza, o ktorej som si myslela, že zapadne medzi moje ostatné knižky, a odrazu, po postupe do finálovej desiatky a absolvovaní mnohých rozhovorov som sa cítila ako v inom svete.”
Mali ste pocit, už pred udelením tohto ocenenia, že Ostrovy nepamäti sú vo vašej tvorbe niečím výnimočným?
„Vždy, keď človek niečo dokončí, tak to považuje pre seba za niečo výnimočné. Takže, pravdaže áno. To sa týka aj detských knižiek, napríklad Pána Pucha či sci-fi románu 7,5 stupňa Celzia, ale tiež muzikálov a filmov, hoci tam už rozhoduje o výslednom tvare veľa ľudí.”
Váš spisovateľský kolega Pavel Vilikovský, prvý laureát Anasoft litery, sa pred časom vyjadril, že literárna cena prináša autorovi čas na písanie. Súhlasíte s tým?
„Áno, človek ako autor z literatúry nevyžije, takže vždy som, podobne ako Dušan Dušek, napísala nejaký scenár, a to mi dalo pár mesiacov času na tvorbu knihy.”
Teraz to bude aká?
„Už tri roky pracujem na Odletoch, čo je vlastne pokračovaním Úletov a Doletov z ocenenej knihy, majú aj podobný charakter. Táto cena bude nepochybne veľmi príjemným impulzom na ich ďalšie písanie.”
Objavia sa Odlety už v ďalšom ročníku ceny Anasoft litera?
„To určite nie, tieto veci sa zbierajú roky.”
(ba)
Alta Vášová (1939) sa narodila v obci Sevľjuš na Zakarpatskej Ukrajine. Vyštudovala matematiku a fyziku, pôsobila ako učiteľka, no bola i sprievodkyňou a upratovačkou na hrade Zvíkov. V rokoch 1968 - 1970 pracovala ako dramaturgička v Československej televízii. Počas normalizácie písala doma. Od roku 1978 robila scenáristku Slovenskej filmovej tvorby. Vydala prózy Zaznamenávanie neprávd, Miesto, čas, príčina, Po, V záhradách, Sviatok neviniatok, Niekto ako ja, Osudia, Natesno a ďalšie. Písala scenáre k filmom Román o base či Sladké hry minulého leta a libretá k muzikálom (Cyrano z predmestia, Neberte nám princeznú) i divadelné hry.
Alexander Balogh
Foto: MATÚŠ ZAJAC