Tá istá zmiešanina nepriazne osudu, vášne, povinností, náhody. Zamenili sa iba rekvizity: šijacie stroje za počítače, suchotiny za AIDS, z pána grófa sa stal filmový producent a hlavné hrdinky nevyšívajú gobelíny, ale cvičia pilates.

Schéma, ktorá pred sto rokmi uspokojovala slúžky, teraz uspokojuje rovnako: odstrkovaná Popoluška dokáže svoje cnosti a žili šťastne, až kým neumreli. Ženy, ktoré si takéto knihy kupujú, nechcú literatúru, ale vstupenku do kolorovaného sveta nádejí. Tam, kde je pleť hladká a šarmantní muži solventní romantici.

Prečo o tomto všetkom píšem? Nedávno redaktorka istého vydavateľstva napísala, že to s čítaním kníh nie je vôbec zlé, veď sa pozrite, koľko literatúry pre ženy sa predáva! Dovolím si odporovať: tieto útvary, aj keď predávané v kníhkupectvách, tlačené na papieri a zaplnené písmenkami, sú maximálne knihami, v žiadnom prípade však nie literatúrou. Je jedno, v akých nákladoch vychádzajú a či ich autorky patria medzi celebrity. Gýč zostane gýčom a je vždy určený bez ohľadu na ich zamestnanie – slúžkam. Aj keď si dnes už hovoria “dámy”.

Pravda, 22. 8. 2009
Daniela Kapitáňová