Vladimír Balla dokáže písať vtipne a zaujímavo aj o tých najobyčajnejších životných situáciách a v podobnom duchu sa viedla aj včerajšia diskusia. Na pozadí vtipných, ba niekedy až ironických poznámok sa autor vyjadroval o témach inšpirácie, prostredia, ktoré človeka ovplyvňuje, masovej kultúre a literatúre, ale aj o témach života a smrti. Na jednej strane sa Balla pohybuje na úrovni existenciálnej tematiky a filozofickej rovine bytia, na druhej strane túto tematiku ironizuje, až sebaironizuje. “Pravda momentálne nikoho až tak nezaujíma, tak načo by som o tom písal,” konštatoval autor. Dado Nagy v tejto súvislosti spomenul aj autorovho obľúbeného spisovateľa Franza Kafku. “U neho som si napr. všimol, že má tiež taký zvláštny zmysel pre humor, našťastie iný, ako je ten masový,” objasnil autor. Téma masovosti v kultúre a literatúre zaznela v diskusii ešte niekoľkokrát. “Masa neomylne dokáže určiť to, čo je pre mňa najlepšie, preto si myslím, že nemôžem mať pravdu ja, ale musia ju mať tí ostatní,” ironicky dodáva.

Vážne témy však momentálne z poviedok vyhadzuje a sústredí sa na kratšie a ľahko čitateľné diela. “Snažím sa o knihy, ktoré by sa dali čítať nahlas. Najprv napíšem poviedku, z ktorej postupne na poslednú chvíľu mnohé pasáže vyčiarkujem,” hovorí Balla.

Počas diskusie celkom prirodzene padla aj otázka, či autor nepripravuje román, no tento žáner ho zjavne neoslovil, dominantným dielom ostanú teda u neho poviedky. Mnohí autori totiž poviedkami začínajú, sú teda často len akýmsi odrazovým mostíkom “do sveta románu”, no Balla nad románom neuvažuje. “Osobne ma teší čítať žáner, v ktorom sa veľmi rýchlo dostanem k tomu, čo ten autor chce povedať, ale mnohé romány, aj keď nie všetky, majú tieto myšlienky neukončené alebo rozbabrané aj na 400 strán, takže preto uprednostňujem poviedku,” vysvetlil. Hoci ponuku napísať román mal, neprijal ju, pretože ako sám konštatuje, nedá sa písať na počkanie. V súčasnosti teda román od Ballu neočakávajte…

Inšpiráciou pre Ballu je, ako ironicky poznamenal, samotná inšpirácia. “Rád točím dookola tie isté slová, ktoré sa postupne vyvíjajú, slovo dá slovo a zrazu sa niečo vynorí. Keď zrazu príde inšpirácia, behom dvoch dní je poviedka na svete.”

Po inšpirácii nasledovala téma smrti. Autor sa priznal, že často myslí na smrť. Smrti sa desí a čuduje sa, že ostatní ľudia na smrť nemyslia. “Keď sedím vo vlaku, sám sa rozčuľujem nad tým, že ľudia sa rozprávajú o bežných veciach a nemyslia na smrť, považujem to za nezodpovedné.”

Po vážnych témach nasledovala “séria otázok s vtipnými odpoveďami”. Uvádzame jednu “z mimoriadne inšpiratívnych”. “Keby sme vysypali tvoj odpadkový kôš, čo by sme v ňom našli? Čo by sa dalo na základe odpadkov, ktoré vyhadzujeme o nás povedať?” A tu je odpoveď: “Keby niekto vysypal môj kôš, asi by si povedal: Tak ten si dlho nepožije. Sú tam zvyšky mimoriadne nezdravých jedál, naposledy som vyhodil jeden román, okrem toho aj cédečka, pretože potrebujem miesto na nové...”

-mk-
TV Patriot Nitra 19.11.2009