2010-12-23_Szatmary
Zuzana Szatmáry
Čiernidlo
Poetka, autorka, prekladateľka, novinárka, esejistka. Je spoluzakladateľkou Grémia III. sektoru a Nadácie Charty 77, kde v súčasnosti pôsobí ako výkonná a programová riaditeľka. Európska únia jej udelila cenu Žena Európy. V roku 2005 vydala zbierku básní Rozumné srdce (Dial up a Poem). V Literárnom klube denníka Pravda uverejňujeme jej nové básne z pripravovanej zbierky Čiernidlo…
Zuzana Szatmáry: Čiernidlo. *Ilustrácie (c) Fero Guldan
Zuzana Szatmáry
Čiernidlo
Čierny Balog
Daj, bože, dobrého
bukového dreva
horí pomaličky
seno, smreky, jedle
hnoj a rosnú trávu
mlieko ešte teplé
rovno od kravičky
do bánov maliny
ako cukor sladké
Klinčeky lilavé
ľalie voňavé
písanú trávičku
každej predzáhradke
a domy dokorán
na pôjde majorán
zrno, staré listy
Žblnkotavý Hron daj
studený a čistý
svieža nech je voda
v studni v Panskom dvore
Pod schody daj huby
nazbierané v hore
popod stajňu k humnu
sliepky do popola
Chlapov z píly domov
nech poludnie volá
Pod lipami ženám
oddýchnuť daj v tieni
vracajú sa z poľa
Slnko mocne svieti
Na kostole zvonia
Svet sa tíško mení
a na šope v sene
počítajú deti:
zomrel muž či žena
decko a či dedko
či budú hrať kino
a čiou je to vinou
že keď končí leto
tak sa končí všetko
Strácanie jadra
Slivkám sa kôstky rozpadajú
a vydávajú jadro
Jesenný semafór - lilavá slivka -
tak ako mláky, ktoré nevyschnú
milostiplné chápavé úsmevy
znervóznených detí
a ukonané svedomie -
tak ako vôňa zmoknutého svetra
lilavá hlási: nadídu krátke dni
doktor zvýši dávky na dlhú noc
a na vysoké sviatky
Budú aj takí, čo zvierajúc v ruke
opušťák z večnosti
ustrnú a nadýchnu sa dažďa
pred návratom
Čiernidlo
Čas kamsi ušiel
hovoriť s Bohom
Nastal spln duše
tichučko pohol
kamienkami
Jazerná pani
prstíkom dvíha
závoje splínu
Čiernidlom neba
obláčky plynú
Za splnu duše
možno sa nebáť
Kľúčovou dierkou
v komore srdca
hľadáme seba
Žalm
Po tvojom nech je, Bože
po našom nie je už dávno
Len si ostaň, kde si
veď si nebol pritom
keď nám život brali
keď nám z toho lupu
ponechali besy
zbavili nás citov
Nie je ti to ľúto
ešte sa ti máli?
Veď bez práva zobrať zobrali nám všetko
V duši máme prázdno a smútok len letkom
snažíme sa vnímať, no nič okrem hnevu
nevieme. Nik z nás sa nechce zabávať ničím
nech všetko zmŕtvie bez záchvevu
Dajte nám už pokoj, nevládzeme prijímať
nevládzeme dávať, naše bytie aj dnes
údajne svet ničí
Po tvojom nech je, Bože
po našom nie je už dávno
Časomierka
Horúca noc je
na milovanie
a iba málo
na zhováranie
Horúca noc je
taká krátka
a ráno lásku
málo hladká
Alternatíva
Aj taká býva iná cesta:
Za ničím príliš dlho nestáť
pochytiť, nasať denne čosi
nenosiť zjavne, čo sa nosí
na surfovanie nájsť si vlny
opovrhovať archetypom
nevyhnutné si mierne plniť
substituovať bytie bytom
názor za postoj považovať
vykladať dojmy ako fakty
skutočnosť ako montáž slova
poznávať iba z druhej ruky
na peniaze byť zdatný praktik
miesto slov púšťať hlasné zvuky
Otázka, vlastne krátky doslov:
alternatívou je aj hlas oslov?
Spomienky na duše
Pred poštou pri kostole
čo mu raz vežu zrazil blesk
pod pastvou, kde už dávno
dobytok nikto nepasie
k domom sa blížia smreky
Nuž teda tam
pred obielenú poštu
dali dobrí ľudia
granitové dosky
na ne mená Židov
ktorých jednej zimy
vyhnali až na smrť
Na druhý deň dražba
korunky, vydreté na píle
a ruky, zrobené na poli
skúpili hrnčíčky, taniere
obrázky, vlniaky, zrkadlá
kadečo skúpili
daktorí aj domy
Dlho spomínali
na stratených Židov
V novom tisícročí
položili pamäť
pred kostol a poštu
Na žulové dosky
dali vyryť mená:
Levy, Lovaš, Grosswirth
Za každú návštevu
položia smútiaci
na granit kamienok
kamienok nezvädne
hocaký, maličký
lebo tak sa patrí
židovskému hrobu
a dobré ženičky
po ceste z kostola
s pohoršenou láskou
rýchlo čistia kameň
zhadzujú kamienky
a bielou vreckovkou
leštia zlaté písmo
každučkú nedeľu
predpoludním
Pater certus
O čom všetkom mlčí
kto prežil lety a nálety
výlety aj pády
sám súdil, sám bol súdený
sám riadil šialenstvo
spoznal zlo po hmate
keď ho samo schmatlo
rukami šialencov
zlo z boxu Pandory
pomáhal vypustiť
bez bŕzd a korektúr
bez ochranných štítov
srdce si umlčal
keď v sebe pridusil
vedomú súvislosť
O tom všetkom mlčí?
možno aj o inom?
Závisť je demokrat
závidí čokoľvek
aj luxus mlčania
Závisť vie zabíjať
preto chtiac či nechtiac
je čas prestať mlčať
keď ide o život
O život ide vždy
Na koniec pečať
Čím viacej slov, tým sme si ďalej
nádeje niet už ani malej
že si nás blízkosť podmaní
ak pobudneme v mlčaní
voľne a dobre, aj keď tesne
pri sebe, hľadiac jedným smerom
Tak hrubou čiarou podtrhnime
obsah aj refrén starej piesne
a odpíšme sa modrým perom
trošička smutne, ale presne
veď ak je slovo dobrým sluhom
Hospodin pridá hoci v zime
na modré nebo pečať dúhou
Na juhu chladno
Rátanie vôní okrem
mrazu v meste
Vatované ticho
dym z dreva, studený kov
a naši dávni psi
Zora a Haro, Lumpík a Brit
lietajú snehom
blýskajú ľadom a šmykom
výdychom vrúcnosť
až hore do hviezd
hlboko do pľúc
čosi ostro mocné
Tak dolu kapce
nohy sú teplé, ruky sú teplé
z hrnčeka mlieko do dna
pečený zemiak
Čas je len jeden
Horehron vošiel do Prešporka
Detstvo
Biela farba do lilava
biela ako čerstvo
napadaný sneh
vrúcne svetlo za červenou
žltá s vôňou pomaranča
do písmeniek modré z neba
a pod všetkým hĺbka z hĺbky
Diaľka k diaľke a skokom
dverami za brány cez ploty
s istotou ďalej
Na každom schode trampolína
súsledné svety rovno hneď za rohom
a vietor pod tričkom
Nezaspať!
Deň by nás
mohol odbehnúť
Nedeľa
Vanilka vanie z koláča
príbory zvonia tónom v tóne
vrabce sa jašia na balkóne
glóbus sa tíško otáča
Naučili ma na dedine
keď žena svoj svet usporiada
tak nezrúti sa - dobrá rada -
dnes sa svet teda nepominie