Jakub Milčák: Domček (2010, farebna litografia, 54 x 39 cm)

Ján Gavura

Rozhovor so Sediacim Býkom

„Akoby nás Duch dosť nemiloval,
nevzal si nás v boji a prinútil
sadnúť si a čakať.”

Už skúsil všetko: ostré zmysly
prebudené za decembrového večera,
opojný tanec s Veľkým Duchom,
nárek rodiacej ženy i Siedmej kavalérie,
útek do Saskatchewanu, pokúšanie pomsty
aj Wild West Show toho vydriducha Billa Codyho.

Videl, ako sa pominuli
mená nepriateľov.
Sám sebe prestal byť hrozbou,
s každým úderom silnel, ale láska
už ukazovala rozkladnú silu.

„Čaká ma najťažšie obdobie môjho života,”
hovorí Sediaci Býk v kockovanej flanelovej košeli

a ukazuje na squaw a svojich troch synov.

Maliar baroka

Priviedli ho strážcovia
na pokyn Maestra, Božej ruky.

Tučný muž je dokonalý,
na alkoholom nafúknutej tvári
ešte žiari červeň zápasu.

Maliar je spokojný,
ostáva už len nájsť tému na výraz,
zaujať oči,
hľadiace za okno na brieždenie
nad mestom.

Začína mu hovoriť o matke, už nebohej,
o zmrzačených deťoch na schodoch katedrály,
o smrti bolestnej, o mačke,
čo vystriehla holuba a neomylným
inštinktom spracúva jeho mäso, kostičky,
perie podbrušia a necháva po sebe len
bezcenné krídla.

Peter Milčák

Je

Je nôž, je drevo, je kus plechu.
Je voľnosť dlhých reťazí.
V kráľovstve radosti a smiechu,
gašparko na mňa jazyk vyplazí.

Je niť, je slama, je kus látky.
Je ruka, ktorá zošila.
Topánky veľké, kabát krátky,
palcom mi mieri presne do tyla.

Je noc, je hviezda, je kus neba.
Je mekot nežných ovečiek.
Na šnúrkach visí, po tom všetkom,
pastiersky plášť si ticho oblečie.

Som

Som oko páva, ktoré sa chce páčiť.
Som v starej skrini zabudnutý sláčik.

Som kráľ a jeho poddaný,
na koniec sveta tajne vyslaný.

Som slnko noci, ktorá práve svitá.
Som tu, či nie som.

Sám seba sa pýtam.

Na chrbte somára

Na chrbte somára až kam sa zatára mierim.
Keď lúka rozkvitá somárskym kopytám verím.
Mám tajné poslanie, až vietor zavanie
splním to, čo každý čaká.

Rytierik chrabrý bez viny,
uložím kosti svoje do hliny,
keď na to príde čas.

Medzitým ale spievam si stále,
čujte jak veselo znie môj hlas.

Na chrbte somára do tmy sa ponáram, márne.
Keď lúka odkvitá somárskym kopytám vládnem.
To tajné poslanie vietor snáď odvanie,
splní sa, čo každý čaká.

Rytierik chrabrý bez boja
vzdá sa a skryje do hnoja,
keď na to príde čas.

Medzitým ale uniká stále,
kŕmi sa slaninou pije kvas.

Ján Litvák

Zmeska

Napasený dvojrožec priviazaný
pápernatou uzdou o kríček

Na jahode slimák so špirálovitým
nápisom na ulite

Nite
pieskované záhony
vertikálne svety kvetov a gekónov
páv s mohutným črevom-červom v zobáku
zmes zvierat: pes a lesné šelmičky
intarzované so šľachami a žilami
nápisy v jazykoch obrátených k Bohu
všetko na vzácnom dreve, papieriku,
látke tkanej v smere sna či vetra

Trasoviská plné sôch
vyziabnutý mačkovitý tvor
lov byvolov
mestá bosých
cesta
majestát nad majestát
steblo ohnuté kvapkou rosy
bronzový zvon, do ktorého bidlom mláti on
rintintín v arašidovej čiapke
zlatá ženská začepčená hlava
zlaté žalude v modrej travine
horné a dolné vtáctvo
hôrne kôrnaté dreviny
myši, myšlienkové pochody
pochodujúce myši a lienky
udržiavajúce smer, len kým
ich sledujete
zreteľne múdre teľa
riečna piesočina jemná nánosmi
peniaz zo zelenkavého kovu
kamienok podobný peniazu
slovo podobné slovu

???

Literárny klub denníka Pravda predstavuje poéziu porotcov aktuálneho 2. ročníka literárnej súťaže Básne 2010 Asseco solution.

Predsedom poroty je Peter Milčák (1966) - vydavateľ (Modrý Peter Levoča), básnik (zbierky Záprah pred zimou a Prípravná čiara 57), literárny teoretik (Postava a jej kompetencie v rozprávkovom texte) a prekladateľ.

Ján Gavura (1975) je básnik (Pálenie včiel a Každým ránom si), venuje sa literárnej vede (monografia Ján Buzássy) a prekladaniu poézie.

Tretím porotcom je Ján Litvák (1965) - básnik (Výstrel z motyky, Kráľ kalichov,  Vtáctvo nebeské, Živorodka - Lovkyňa ľudí) a prozaik (Samoreč,  Gandžasan, Pijem vodu z Dunaja, Bratislavské upanišády).