Uzerák kúpili na dovolenke v Chorvátsku v potravinách, deťom sa páčil, zdalo sa im, že nič krajšie ako ten uterák pre psíka nemajú, tak ho dali psíkovi. Na dvor sa začali zlietať muchy. Pes, zabalený v osuške s Batmanom ležal na dvore, rodina plakala a starý pod čerešňou kopal hrob. Aj sliepky prišli na pohreb. Rodina plakala, sliepky kotkodákali a chodili okolo psa v osuške. S Batmanom. Nakoniec začali dve dońho dzobať akože zobuď sa. Pes spal. Starého žena vzala metlu a bila sliepky po chrbátoch. Kotkotkotkodák, kričali sliepky. Keď bol hrob vykopaný zahrabali psa a deti s mamou vyzdobili hrob kvietkami a kamienkami. Začalo popŕchať. Všetci šli dnu a z kuchyne pozerali do záhrady. Ku hrobu prišiel kohút a nahlas zakikiríkal. Teraz som pánom v dome ja, asi si pomyslel. A možno aj v tej chvíli bol.

?

Edita stojí v cukrárni. Reku Edita, čo robíš? Ona, že capkám s handru. Chcela som si sadnúť a šéf, že neseď! Šak tu nikto neni, povedala mu Edita a šéf, že tak sa postav ku kávovaru a capkaj s handru!

?

Keď je starý sám na dvore, vypustí psa aj sliepky, robí si v záhrade a teší sa, že je teplo. Pes vbehne do kurína, požerie surové vajcia aj so škrupinami, popreháňa kohúta, že ja som tu pán a potom si ľahne na slnko a drichme. Večer pride starého žena z práce a hovorí:

- Sliepky niekde odnášajú vajcia, choď ich pohľadať.

A starý ide, naozaj ich hľadá, on si nikdy nijakú robotu nezĺahčuje, hľadá ich, hoci vie, že ich zožral pes. Psovi prepáčia všetko, na neho by sa zlostili, hoci on sa stu stará o sliepky, no ešte vajce nemal. A jeho žena medzitým objíma psíka a smeje sa ako žlna. Ako žlna sa smeje. A on ešte vajce nemal!

?

Starého žena fajčí ako dakota. V robote nemôže, ale cez obednú si všetko s kolegyňou vynahradia. Keď kolegyňa nie je v práci, nefajčí. Ani doma nefajčí, lebo byt po cigaretách zosmradne. Aj keď sa fajčí na balkóne, zosmradne. A nemá rada špinavý popolník, tie sivé šmuhy a vajgle. Pozerá doma z balkóna, starý v ťahu a ona si myslí, škoda, že si nemôžem zapáliť. Zajtra si bafnem hneď ráno. V robote. A potom príde šéf a hovorí, počúvaj, veď ty fajčíš ako dakota.

Ilustrácia poviedky (c) Kazo Kanala

Starého dedo hovoril, že nech ešče táto chalupa vydrží a stojí aspoň kým umrem, a potom nech vám aj spadne na kotrby a vy sa potom trápte. Dedo umreli a chalupa stojí. Medzitým je z mladého starý a hocikedy povie deťom: Nech ešče táto táto chalupa vydrží a stojí aspoň kým umrem, a potom nech vám aj spadne na kotrby a vy sa potom trápte. Dobre ideš, hovorím, a pripíjame si na zdravie.

?

Stančo so starým strihali pri hamrštíle vinohrad. Bože, ako náš tato mal toto všetko rád! A zdalo sa im, že je dlho zima, svinisko studená, Stanča oziabali boľavé kolená, urobili si teda oheň, že sa trochu zohrejú, Vinco dnes nekúri, dvere sú zamknuté, nasrať na zámok, zohrievajú sa nad pahrebou ako dvaja kocúri. A pritom pijú modranskú malinovku, Šikulov obĺúbený mok. A vtedy Stančo, že kurva, šak už je marec, mala by byť jar! Vykukne zubaté slnko a potichu sa hamrštílsky zacerí, akoby tatko Vinco vystrčil hlavu zo dverí. A tak si Stančo vyzlečie vetrovku a bachne ju do ohńa, tu máš zimisko hnusná, zeber si ju odo mňa. Rozhodol sa, že už bude jar, a domov kráča previnilo, zablatený, oblečený do vína ako vínny kráĺ!

?

Bol tu Uli z Nemecka a pochvaľoval si. Vy ste tu všetci dobra partia. Všetci moji kamaráti v Stuttgarte sa zhovárajú o peniazoch a podnikaní, o práci a peniazoch, a vy sa vôbec nerozprávate o robote ani o prachoch.

- Napríklad ja, nemám ani jedno ani druhé - smeje sa starý.

- A my ostatní sa nestaráme, ľalie poľné sa tiež nestarajú a aké sú pekné!

- Šak preto tie prachy nemáme! - ukončím rozhovor a všetci pcháme nosy ako osy do pohárov s ryňákom!

?

Neviem zabúdať, strašné ochorenie!

?

Pozerali sme si u starého fotky. Rodina, záhrada, vtáky a zvierata čo sa občas pripletú, deti a kvety…

- Kto sa to stále vystrihuje z fotiek? - pýtam sa

- No ja, - smeje sa starý.

Starý sa vystrihuje z fotiek aby sa na seba kukať nemusel.

- Aj žena hovorí, že keď ma na nich vidí, zdvíha sa jej žalúdek!

- ...a ja že sukna, - hovorí starého brat a smejeme sa všetci

?

Starý musí doma pomáhať. Niekedy nemusí, stačí ak vypadne a jeho žena všetko vyupratuje, vygruntuje, vyleští cugrunt! On sa zatiaľ motá po chotári, po návštevách, večer sa dotiahne domov a nesmie stúpiť tam ani tam, pod zadok mu dajú noviny a tak si môže pozrieť správy.
Keď žena nie je doma, aj on upratuje, ale po svojom. Preloží hrnček z kredenca do vitrínky, nechá v drese lyžičku od kávy, nezatvorí cukorničku.

Žena sa večer vráti unavená domov a vrieska, že doma druhá šichta. Zatvorí cukorničku, opláchne a utrie lyžičku, preloží hrnček z vitrínky na miesto, potom napochytre utrie prach, pustí si telku a sníva, ako sa raz na všetko vyserie a bude si aj ona užívať života ako jej muž, ktorý zaspáva v izbe, drieme a pod pazuchou sa k nemu túli malé šteniatko.

?

Keď dostane starý esemesku, prečíta si ju, ale odpovedať nevie. Preto mu vždy posielam iba vtipy. O týždeń pride na návštevu a dodatočne sa vtipu zasmeje.

?

Na Vianoce starý kúpil deťom psa. Pes spí v obývačke, keď sa niekto z rodiny postaví, pletie sa mu pod nohy. Aspoń bude kĺud, pomyslel si, tešil sa, že jeho darček mal úspech, dajú mu pokoj, pes ich bude zamestnávať. Už dávno so ženou nespáva, spáva v malej izbe v posteli, aby nezašpinil a nedokrčil damaskové duchne, aby po ňom jeho ryňáku nesmrdela izba ako šenk. Žena hovorí, že psíka vezme na noc k sebe. Bozkáva ho na ňufáčik a smeje sa ako sa kedysi smiala na starého. Starý si vezme pomologický atlas, čo dostal od brata pod stromček a zalieza do izby. Číta si o jablkách, potom zadrieme, zo stromov cupkajú zlaté renety, kožušky, kyslé čapáky ajonatánky, jabloniam slnko zláti koruny, svietia ako vianočné stromčeky, tu mu niečo capne na solar.

- Ten psisko sa mi vyšťal do perín! Bude spávať s tebou, dobrú noc!

?

Veronika Šikulová vydala päť prozaických kníh Odtiene (1997, Cena Ivana Kraska), Z obloka (1999), Mesačná dúha (2003), To mlieko má horúčku (2006, pre deti) a Domček jedným ťahom (2009). Žije v Modre.

Poviedku na víkend ilustroval Kazo Kanala, prezident Slovenskej únie karikaturistov.